Veľmi som sa potešil, keď ma oslovil priateľ, všestranný aktivista, vydavateľ a spisovateľ Ľuboš Jurík či by som sa nechcel stať členom ich PI - klubu. Schádza sa v ňom vždy posledný štvrtok v mesiaci veľa známych osobností. Diplomati, spisovatelia, akademickí maliari, fotografi, významní politici a politológovia, primári a hudobníci. Ako vraví Ľuboš Jurík: Je to ekumenická zostava. Katolíci, evanjelici, liberáli, národniari, socialisti, konzervatívci, domáci i cudzokrajní. Sme tolerantní jeden k druhému, samozrejme, ochotní aj jeden druhému pomôcť! Člen tohto klubu je aj exprezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster. Nemôžeme inak, ako obdivovať odvahu, s akou sa pustil do dobrodružstva poznania. Ako ho tvorivý nepokoj zaviedol do brazílskych pralesov, do divokrásnej prírody Islandu, na Aljašku, na južný a severný pól. Môžem sa pochváliť, že som zatiaľ asi jediný Záhorák, ktorý vlastní prekrásnu a naozaj ťažkú knihu Farby Islandu aj s vlastnoručným venovaním od autora. V stredu 28. januára otvoril Rudolf Schuster svoju výstavu fotografií V zajatí severu, v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, na ktorú sa prišiel medzi inými pozrieť aj premiér Robert Fico, exprezident Michal Kováč. Zaspievali mu Peter Dvorský a Paľo Hammel. Samozrejme všetci priatelia z PI - klubu a veľa iných významných ľudí z politického a kultúrneho života... Skrátka, s gratulantmi sa pretrhlo vrece! Nebudem popisovať naozaj veľmi bezprostrednú a úžasnú atmosféru na tomto podujatí. Dovolím si len niekoľko postrehov z textov gratulantov. Milan Stano, vydavateľ, majiteľ štúdia satiry a humoru, vynikajúci maliar: „Vlani mi ukazoval Rudolf Schuster niekoľko úchvatných fotografií z Islandu ladených do červena. Slnko práve zapadalo, keby stlačil spúšť o niekoľko minút skôr či neskôr, tak by takúto farebnú krásu nezachytil. Aj to svedčí, že toto umenie okamihu ovláda. Keďže som sám maliar – krajinár, sú mi fotografie krajín Rudolfa Schustera veľmi blízke. Viem veľmi dobre, aké pocity zažíval, keď ich tvoril. Krajina má v sebe neopakovateľné čaro a veľkú mágiu. Dá sa ňou vypovedať veľmi veľa, ňou vyjadrujete i svoje najosobnejšie pocity. Celú túto výstavu chápem ako poctu krajine a živým tvorom, ktoré ju obývajú.“ Svetoznámý a vynikajúci fotograf Tibor Huszár v príhovore na otvorení výstavy: „Rudolf Schuster zvykne o sebe skromne hovorievať, že je fotograf - amatér a to tvrdenie často zdôrazňuje. Akoby sa tým chcel vymedziť voči iným fotografom. Zásadne s ním nesúhlasím. To, čo tu vidíme, čo je prezentované v knihe, je dielom profesionála a pokojne poviem, zrelého umelca. Autor nie je v situácii, keď musí hľadať svoj výraz. On ho našiel a teraz ho zdokonaľuje. Každému umelcovi – a platí to aj o fotografovi – hrozí, že sa podvolí rutine. Ale on má mladého ducha, ženie ho nepokoj hľadania, no pritom v jeho videní a cítení prevláda istota, s akou si vyberá témy a ako ich stvárňuje. Má všetky znaky dobrého umelca, vrátane vytrvalosti a cieľavedomosti, predovšetkým však dar, ktorému sa hovorí talent. Ak je v jeho videní a fotografovaní čosi amatérske, tak je to nekonvenčný prístup k téme, je to slobodný pohľad zbavený konvencií!“ Nakoniec ešte Ľuboš Jurík: „Autorovi tejto výstavy a tu prítomnej knihy, autorovi desiatok ďalších kníh a tisícok fotografií určite nehrozí zabudnutie a príbeh márne prežitého života. Naopak, jeho príbeh je plný húževnatej práce, cieľavedomosti, tvrdohlavosti, odhodlania a vynikajúcich výsledkov. Zaiste, je to aj príbeh hľadania, omylov, bolesti. Ale cesta Rudolfa Schustera je jasným dôkazom, že ak je človek verný sám sebe a hodnotám, ktoré ho formovali a viedli životom, tak je čistý sám pred sebou a sa nemusí báť hodnotenia histórie ani súčasníkov!“ (PNL)
