Jozef Novák venoval svoj život slovenskému národu

Po vysvätení za kňaza, 6.februára 1904 v Ostrihome, ako kaplán nastupuje do Érsekvarkertu. Po krátkom kaplánovaní sa dostal do rodnej Skalice. Tu začala, pre národ osožná národnobuditeľská práca. Venoval sa divadlu, spevu, zakladal čitateľské spolky a zbieral výšivky. Jeho činnosť sa však stala tŕňom v oku cirkevnej vrchnosti a preložila ho do Podolia a neskôr do Nádaša, dnešného Trstína k ďalšiemu, pre národ zapálenému, Martinovi Kollárovi. Miloval divadlo, noviny aj národné piesne Jozef Novák aj tu pokračoval vo svojej, pre pospolitý ľud, osožnej výchovnej práci, ktorú musel v Skalici zanechať. Venoval sa mládeži, nacvičoval divadelné hry, rozširoval slovenskú tlač a učil národné piesne. So svojím hereckým umením sa prezentoval aj na Morave. Zúčastnil sa aj jubilejnej hospodárskej výstavy v Prahe. Zraz účastníkov bol 22.septembra 1908 v Břeclavi. Všetci čakali na Trstínčanov a Smoleničanov, ktorých vtedajší žandári zadržali mysliac si, že cesta do Prahy je zámienkou odísť do Ameriky. Tu však kaplán Novák žandárom prešiel cez rozum. Najatí furmani na rebriňákoch, čakajúci na Bielej hore, išli poľnými cestami do Hodonína. Tu nasadli do vlaku a na nasledujúci deň dorazili do Prahy. Spojili sa s ostatnými účastníkmi. To už nezniesol ostrihomský generálny vikár Rajner, ktorý ho za trest poslal do Šamorína. Po ťažkej namáhavej práci ochorel a odišiel na dočasný odpočinok. Po krátkom odpočinku a s podlomeným na zdravím prijal v septembri 1912 miesto v Čajkove. V škole sa učilo len maďarsky, ba i katechizmus. A dal sa do práce, aby pomaďarčený Čajkov vrátil národu. Národovecsrdcom aj telom Jozef Novák šíril ľudu posolstvá o slovenskom národe a o národných povinnostiach. Pozornosť a rešpekt si získal za krátky čas. Do školy zaviedol slovenský katechizmus, zrušil maďarský kostolný spev a zaviedol slovenský, mládež učil spievať slovenské národné piesne, rozšíril Spolok sv. Vojtecha. Keď ležal na smrteľnej posteli a deti ho navštevovali, povzbudzoval ich. „Deti, milujte si váš materinský jazyk slovenský.“ Zomrel na tuberkulózu, chrliac krv, 4.augusta 1917. KVETOSLAVCHARVÁT