Peter Hečko hrával futbal v Senici za B - mužstvo, no lákalo ho novotvoriace sa silné A - mužstvo, ktoré postúpilo do 1. Slovenskej národnej futbalovej ligy. Keď sa do neho nedostal ako hráč, bez váhania prijal ponuku, s ktorou za ním prišiel tréner Fridricha Huttu. A tom ponukou bola možnosť pôsobiť pri mužstve ako masér. Nasledovalo dlhých sedemnásť rokov bez prerušenia v 1. SNFL a Peter Hečko je jediným, ktorý týchto celých sedemnásť rokov bol pri tomto mužstve. Dobrý dôvod na to, aby sme sa s ním porozprávali a zaspomínali na krásne časy pri futbale, keď sa senickému futbalu darilo a na Záhorie chodili také mužstvá, ako Slovan, Trnava, Inter, Petržalka, Žilina, Prešov a mnoho ďalších kvalitných mužstiev z celého Slovenska. A rovnako aj na časy pri reprezentačnom mužstve Slovenska, lebo Peter Hečko ako jeden z mála masérov pôsobil pri reprezentácii za éry dvoch trénerov, Vengloša a Jankecha. lKde ste hrávali futbal ako hráč? - Bolo to v B - mužstve Senice, kde ma trénovali Jozef Kúdela a Pavol Mach. Na vojnu som narukoval do Žatca, no do kádra mužstva v 1. ČNFL som sa nedostal a tak som hrával za susednú dedinu. Po návrate z vojny som ešte chvíľku bol v B - mužstve Senice, no a potom som sa venoval iba masírovaniu. lAké boli začiatky vašej masérskej dráhy? - Bolo to veľmi ťažké. O masírovaní som nevedel prakticky nič. No keď som chcel pri mužstve pôsobiť, musel som sa do toho nejako dostať. Išiel som do neznáme, prvé praktické pokusy asi vyzneli aj smiešne, no nevzdával som sa. Fridrich Hutta mi poskytol odbornú literatúru, nastal čas študovania aj no nociach a po ňom skúšky. Bez nich by sa to robiť nedalo. lStála všetka tátonámahazato? - Určite, pri futbale som zažil neuveriteľne krásne časy, stretol som pri ňom také množstvo vzácnych ľudí, ktorí to s futbalom dotiahli až na tie najvyššie miesta a dostal som sa s ním aj do sveta. lMasér musí byť nielen dobrýmodborníkom po pracovnej stránke, on je aj akýmsi spovedníkom mužstva, na masérskomstolemuhráči „vylievajú“ svoje radosti i starosti. Kto sa Vámnajradšej spovedal? - Ako sa hovorí sto ľudí, sto chutí. Boli aj takí hráči, ktorí masáž príliš nevyhľadávali, aj takí, ktorí na masérskom stole mohli ležať stále. Zo senických hráčov si najradšej a najčastejšie spomínam na tú pôvodnú partiu, ktorá 1. SNFL vybojovala. Radi ku mne do masérne chodili Jožko Sloboda, Jožko Žitný, Miloš Boky Malárik, Karol Pavlák, Milan Peggy Zíšek ale aj ďalší a snimi sa dalo rozprávať nielen o futbale. V reprezentácii takými boli brankár Laco Molnár, Dušan Tittel, terajší reprezentačný tréner Vlado Weiss, ale aj nebohý Peter Dubovský. lNačalismetémureprezentácie. Kedy ste pri nej začínali? - Najskôr som dostal pozvánku do výberu Slovenska 15 na trojstretnutie Čechy - Morava - Slovensko. Potom už nasledovalo pozvanie do rovnako starej kategórie družstva Československa a sňou som išiel až do kategórie 19 - ročných. Pri družstve boli postupne tréneri Pavel Kršek z Bratislavy, Peter Benedik z Banskej Bystrice, Polák z Mladej Boleslavi, no najlepšie sa mi pracovalo s Ladislavom Škorpilom. lVrcholom Vašej masérskej kariéry bola účasť pri reprezentačnomA- mužstve. Je to tak? - Celkom určite. V roku 1989 po rozdelení republiky ma oslovil tréner Jozef Vengloš a ponúkol mi spoluprácu. Samozrejme som ju bez váhania a rozmýšľania prijal. Neviem si predstavil maséra, ktorý by podobnú ponuku dokázal odmietnuť. Zvyčajne pri výmene trénerov sa mení aj celý realizačný tím. No aj nasledujúci tréner Jozef Jankech si ma ponechal vo svojom tíme. Pri reprezentácii som skončil, až keď sa ku kormidlu dostal Dušan Galis. lOVámosobne čo priniesla účasť pri reprezentačných mužstvách? - Samozrejme množstvo krásnych športových zážitkov a už spomínané množstvo spoznaných významných ľudí, ktorí sa „motali“ okolo futbalu. S futbalom som spoznal 56 krajín sveta, celú Európu i Južnú Ameriku. Nebolo to však len o cestovaní, ale tvrdá práca. Keď bolo treba, aj do druhej či tretej hodiny po polnoci sa musela vyháňať zo svalov hráčov únava, aby boli na druhý deň fit. Nikto sa nepýtal dokedy si robil, ale či je práca hotová. lKde saVámvo svete najviac páčilo? - Mne sa páčilo všade, každá krajina je svojrázna a tým pádom pekná. Najväčšie emócie, až zimomriavky som pocítil pri vstupe na Wembley v Anglicku a na Maracaná v Brazílii. Tieto dva štadióny sú považované medzi priaznivcami futbalu za najuznávanejšie futbalové stánky a kto to tvrdí, vie asi prečo. lUrčite ste zažili aj množstvo zaujímavých a veselých historiek, spomeňte niektoré. - Tak narýchlo si spomínam na zápas v Kostarike, kde nás po víťazstve 1:0 gólom Jula Šimona pozval k sebe jeden naturalizovaný Trnavčan. Jeho meno si už nespomínam, no stoly sa od všakovakých dobrôt len tak prehýbali. Alebo v Brazílii po príchode do šatne som zistil, že tam chýba masérsky stôl. Oznámil som to trénerovi Venglošovi, ktorý práve sedel v družnej debate s trénerom Brazílie, trojnásobným majstrom sveta Mário Lobbo Zagallom. Ten zavolal neďaleko stojacich Carlosa Dungu a Bebeta (budúcich majstrov sveta), ktorí mi osobne priniesli do šatne masérsky stôl. lMasírovanievámakosi ostalo v rodine.VoVašich šľapajách pokračujú aj obaja synovia. - Obaja pôsobili v Interi Bratislava a keď starší Igor bol pracovne dva roky v Kanade, tak som ho pri mužstve zastupoval, dokiaľ sa nevrátil. Aj mladší syn Peter je masérom, teraz pôsobí pri reprezentácii do 21 rokov, ktorú trénuje Jozef Barmoš. Vyste sa však z veľkého futbalu akosi vytratili. Kde teraz pôsobíte? - Zo Senice sme sa s manželkou presťahovali do neďalekého Štefanova. Tam som bol chvíľu aj ako tréner pri mužstve v najnižšej oblastnej súťaži. Teraz sa venujem už len masírovaniu, ale len občasne, na požiadanie keď má niekto problémy. Záujemcov o moje služby je stále dosť, volajú mi z celého okresu, ba až od Malaciek. A keď má človek zdravotné problémy, ja neviem povedať nie. Pri šesťdesiatke sa môže už aj bilancovať. Futbalová kariéra Petra Hečku, či už ako hráča, no najmä ako maséra bola nesmierne dlhá a krásna. K jeho okrúhlemu jubileu mu srdečne blahoželajú jeho najbližší, celá rodina a samozrejme všetci priaznivci futbalu. Peter Hečko ako masérSHSenica. JOZEFKOMORNÝ
