Svoj nesporný futbalový talent potvrdzoval už od žiackych rokov, úspešne sa adaptoval aj v najvyššej slovenskej súťaži a zahral si aj Pohár UEFA. DoZlatých Moraviec ste prišiel pred dvomi rokmi z druholigových českých Prachatíc. Mali ste aj iné ponuky? Čo rozhodlo v prospech tohoto slovenského týmu? V čase, keď som prišiel do Zlatých Moraviec, som mal ešte ďalšiu ponuku z nižšej súťaže v Rakúsku, no rozhodol som sa pre ViOn. Bolo to správne rozhodnutie, pretože s ViOnom som v nasledujúcom polroku postúpil do Corgoň ligy a vyhral Slovenský pohár. Preto to s odstupom času považujem za zatiaľ najdôležitejšie rozhodnutie v mojej futbalovej kariére. Dása kvalitatívne porovnať 1. slovenská a 2. česká liga? V Čechách je futbal celkovo na vyššej úrovni ako na Slovensku, či už na klubovej, alebo reprezentačnej úrovni. Druhá česká liga je kvalitná súťaž, hrajú tam kvalitné mužstvá a súťaž je veľmi vyrovnaná. Naša Corgoň liga je však predsa len na vyššej úrovni, je kvalitnejšia a náročnejšia. Čo sa týka tréningových možností a vybavenia klubu, sú na tomlepšie Zlaté Moravce alebo Prachatice? Z hľadiska vybavenia a tréningových podmienok je na tom lepšie ViOn, v klube sa snažia vytvárať čo najlepšie podmienky pre rast jednotlivých hráčov i celého mužstva. V areáli máme k dispozícii okrem hlavnej plochy ihrisko s umelou trávou, trávnaté tréningové ihrisko a ďalšiu menšiu trávnatú plochu. Je tu aj nafukovacia hala, posilňovňa, bazén, sauna, vírivka. Dôkazom dobrých podmienok je fakt, že na ViOn chodia na sústredenia mužstvá ako Slovan, Žilina, dorastenci Sparty Praha, reprezentácia Malajzie... Na druhej strane, aj Prachatice disponovali kvalitnými podmienkami, bola tam vybudovaná umelá tráva a aj trénigové vybavenie bolo na veľmi dobrej úrovni. Minulý rok ste mali dlhodobé zranenie. Ako dlho ste nehrali súťažný zápas? Pred rokom v januári som si zlomil priehlavkovú kostičku na pravej nohe. Paradoxne som si ho zlomil nie na ihrisku, ale pri kondičnom tréningu v parku. Bolo to veľmi nepríjemné zranenie, pretože kostička sa ťažko zrastala, trvalo to viac ako 2 mesiace. Preto som vynechal kompletne celú jarnú časť minulého ročníka, na jar som nenastúpil ani na jeden súťažný zápas. Bolo to ťažké obdobie, hlavne keď sa noha stále nechcela dať dokopy. Navyše je to zranenie, ktoré sa často futbalistom vracia, preto je pre mňa dôležité snažiť sa zabrániť jeho prípadnému zopakovaniu. Maličkou výhodou zranenia bol fakt, že som sa počas pauzy mohol viac venovať študijným povinnostiam. VZlatých Moravciach ste sa stali jedným z lídrov mužstva. S akými úlohami Vás posielali tréneri na ihrisko? Moje úlohy záviseli od postu, na ktorý som v zápase nastúpil. Väčšinu sezóny som hral v strede zálohy, kde bolo mojou úlohou podporovať útočné snahy mužstva a posielať prihrávky našim vysunutým útočníkom. Samozrejme som musel brániť súperových záložníkov a plniť si aj obranné úlohy. Okrem toho, ako jeden z najstarších, som mal za úlohu usmerňovať spoluhráčov a podieľať sa na riadení hry celého mužstva. Na konci sezóny som nastupoval aj ako pravý obranca, v tom prípade som mal oveľa viac obranných úloh. Ako vyzerá Váš bežný deň? Čo robíte vo voľnom čase? Momentálne prebieha zimná príprava, takže veľa voľného času nezostáva. Čas zaberú tréningové dávky, zápasy a regenerácia. Zostávajúce voľno sa snažím vyplniť čítaním, to je určite moje najobľúbenejšie hobby. Môj typický deň zahŕňa 2 tréningy, regeneráciu, medzitým jedlo a odpočinok. Večer väčšinou zostane čas na nejakú dobrú knihu. Keď som doma na Myjave, relaxujem s priateľkou Erikou, s ňou najlepšie naberiem energiu do ďalších tréningov. Vaše mužstvo je po jesennej časti Corgoň ligy na zostupovej priečke. Chystá sa aj príchod nejakých posíl? Áno, po jeseni sme poslední, takže našim najdôležitejším cieľom v jarnej časti je záchrana. Tomu sa podriaďuje dianie v celom klube. Prišiel nový tréner Štefan Horný a nastali aj zmeny v kádri. Prišli Macko z Ružomberka, Rehák z Liberca, Lalák zo Šale, Pavelka z Vrábel, Tomašek zo Slovana, Cíferský z Trnavy, Bartoš z L. Mikuláša, z pôsobenia v Poľsku sa vrátil Pavlenda, z hosťovania Pahulyi. Myslím, že noví hráči priniesli do mužstva kvalitu a zdravú konkurenciu, uvidíme, ako sa to prejaví v majstrovských zápasoch. Taktiež tréner Horný priniesol nový vietor do kabíny, snaží sa vštepiť mužstvu hlavne 100 %-nú disciplínu a profesionalitu vo všetkých detailoch. Ačo Vy, ostávate v kádri Zlatých Moraviec? Momentálne zostávam v kádri, s vedením som sa dohodol na novej dvojročnej zmluve, takže zatiaľ sa nechystám meniť dres. Som vo ViOn-e spokojný, cením si, že môžem hrať najvyššiu súťaž na Slovensku a budem sa snažiť odvádzať pre klub čo najlepšie služby. Aké máte ambície do svojej ďalšej kariéry? Moje ambície spájam hlavne s klubom ViOn Zlaté Moravce. Tu som prežil svoje najväčšie futbalové úspechy a chcel by som svojimi výkonmi pomáhať ViOnu k dobrým výsledkom aj naďalej. V prvom rade chcem prispieť k záchrane mužstva v Corgoň lige a k lepším výsledkom, ako tomu bolo na jeseň. Chcel by som podávať dobré výkony a dať v jarnej časti nejaké góly, keďže na jeseň som vyšiel strelecky naprázdno. Dlhodobejšiu futbalovú budúcnosť neriešim, už som sa vekovo prehupol cez tridsiatku a kariéra futbalistu je vrtkavá. Takže myslím skôr na súčasnosť, najviac rok - dva dopredu. KtoVámvo vašej kariére najviac pomohol? Najviac určite vďačím svojim rodičom, pretože oni ma vychovali a vďaka nim som taký, aký som. Rodičia ma vždy podporovali, pomáhali mi, stáli za mnou a je to tak aj v súčasnosti. Otec bol môj prvý a najdôležitejší tréner, s ním som robil prvé futbalové kroky. Po ňom som zdedil futbalový štýl a spôsob hry, on preferuje behavejší kombinačný futbal a týmito atribútmi sa vyznačuje aj moje ponímanie futbalu. Doškoly ste chodili do Brna. Chcete pokračovať ďalej? Študoval som na Masarykovej univerzite psychológiu a sociológiu, v lete som úspešne zložil bakalárske skúšky. Bolo to náročné, preto som zranenie využil aspoň na úspešné dokončenie štúdia. Momentálne mám od školy pauzu, ale od leta by som rad pokračoval v magisterskom štúdiu psychológie na niektorej slovenskej škole. K tomu však budem musieť absolvovať prijímacie pohovory, takže aj príprave na ne sa už v súčasnosti trosku venujem. Zaželajme spoločne sympatickému a skromnému Petrovi veľa úspechov v jeho ďalšej futbalovej kariére. ĽUBOŠBARBÍRIK ml.
