Dusíkov dvorný textár Pavel Braxatoris Hoci textármi piesní hudobného skladateľa Gejzu Dusíka(*1907) boli viacerí, Pavel Braxatoris (vnuk Andreja Sládkoviča) bol jeho „dvorným“ textárom a jedným z najúspešnejších. Gejza Dusík bol autorom asi 250 tanečných piesní, hudobných komédií a operiet. Patrí k priekopníkom slovenskej populárnej hudby. Napísal dvanásť operiet, z ktorých do roku 1945 bola najpopulárnejšou Modrá ruža na libreto Pavla Braxatorisa. Bez Braxatorisa by neboli takými populárnymi ani piesne Rodný môj kraj, Tak nekonečne krásna, Marína, Čo sa mi môže stať, Len bez ženy, Modrá ruža, Tak smutno mi je bez teba, Keby som sa nebál, Mám ja klavír, Zvony domova, Pieseň o rodnej zemi a iné (napríklad Ja som optimista)... V Senici ako v Braxatorisovom rodisku sa roku 1941 odohralo 200. jubilejné predstavenie najúspešnejšej slovenskej operety Modrá ruža a jej druhá premiéra. Prvá bola roku 1939 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. V Modrej ruži, ktorú naštudovali senickí ochotníci, vtedy vystupoval ako hosť herec Slovenského národného divadla Jozef Křepela. Réžiu mal Teodor Zlocha. Medzi aktérmi predstavenia boli okrem iných napríklad Helena Zlochová, Irma Dérerová, Zolo Harťanský, Darina Kostolná, I. Rosa, M. Pšúrna, K. Locher, P. Kukliš, M. Misal. Operetu v tomto naštudovaní v Senici hrali trikrát a uviedli ju tiež v Brezovej pod Bradlom a v Myjave. Zo Senice do sveta hudby Gymnázium absolvoval Pavel Braxatoris v Skalici, a právo vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. V Senici bol štátnym úradníkom. Od roku 1954 bol vedúcim sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov. Pieseň o rodnej zemi je z operety Hrnčiarsky bál z roku 1956. Z ďalších libriet hviezdneho tandemu Gejza Dusík -Pavel Braxatoris uveďme napríklad Keď rozkvitne máj (1938), Tajomný prsteň (1944), Zlatá rybka (1953), Karneval na Rio Grande (1963), To by bola láska (1971)... Záhorie aj prostredníctvom tejto osobnosti darovalo Slovensku osvedčenú kvalitu. MILANSOUKUP
