Mladý futbalový reprezentant, odchovanec futbalu na Brezovej je Tomáš Mrva je opäť doma. Pri príležitosti ukončenia jeho angažmán v Dánsku sme sa porozprávali s bývalým hráčom Brezovej pod Bradlom, Myjavy, Dubnice a naposledy popredného dánskeho klubu Bröndby Kodaň. lVakých vekových kategóriách si doteraz reprezentoval Slovensko? - Cez mládežnícke výbery západoslovenského kraja som sa dostal do reprezentácie SR 15 a neskôr som reprezentoval aj vo výberoch 16, 17, 18 a 19 - ročných. Bol som nominovaný aj do SR 20, ale pre moje dlhotrvajúce zranenie sa môj štart v „dvadsiatke“ zatiaľ odložil. Doteraz som odohral okolo 70 reprezentačných zápasov, no gól sa mi zatiaľ streliť nepodarilo. lHral si za špičkový dánsky klub Bröndby Kodaň.Keďsi odchádzal do Kodane, mal si ponuky aj z iných klubov? - Mal som nejaké ponuky z českej a poľskej ligy a aj z nemeckého Kaiserslauternu. Môj manažér mi poradil Bröndby a tak sme sa so zástupcami dánskeho klubu dohodli a neľutujem tento svoj krok. Počas pôsobenia v Kodani sa mi ozvali zástupcovia Panathinaikosu a AEK Atény, tiež dánskeho Midtjyllandu, kde v tom čase pôsobil Maroš Klimpl. No záujem bol aj zo Slovenska, konkrétne z Trnavy. lVDánsku si strávil dva a pol roka. Ako sa ti páčil samotný klub a mesto? - Mesto bolo veľmi pekné, všetko bolo relatívne blízko, takže za ničím som nemusel príliš dlho cestovať. Samotný klub je na vysokej úrovni. Hlavný štadión má kapacitu 30 000 miest, v celom komplexe je 25 trávnatých ihrísk, ďalšie 3 umelé plochy a z toho jedna krytá. Takže, keď sa jedno ihrisko zničilo pri jednom tréningu, nebol problém na druhý deň trénovať na inom. lDoBrondby si ťa vybral vtedajší tréner a najlepší dánsky futbalista histórie Michael Laudrup. Ako často si sa s ním stretával ? - Stretával som sa s ním v tréningovom areáli skoro každý deň. Laudrup si ma vybral v roku 2006 na turnaji v Poľsku, kde sme s reprezentáciou všetko vyhrali a mne osobne sa veľmi darilo. Po roku a pol v juniorskom tíme som začal trénovať s „áčkom“ a aj som hral prípravné zápasy. Zdalo sa, že aj nový tréner so mnou počíta. Lenže cez leto prišlo moje zranenie, a tak som si 1. dánsku ligu nezahral. lŠéftrénerom mládeže v Bröndby je zase Kim Vilfort, ktorý dal víťazný gól vo finále ME1992. Ten bol pri tebe v Kodani od začiatku? - Áno. Keďže mal na starosti všetku mládež v našom klube, tak s ním som prichádzal do kontaktu najviac zo všetkých funkcionárov. lSpomínal si svoje vážne zranenia. Čo sa presne stalo? - Hneď na prvom tréningu minuloročnej zimnej prípravy som si zranil pravé koleno a museli ma operovať. Vybrali mi 70% menisku. Začiatkom marca som začal s ľahším tréningom a začiatkom apríla som nastúpil na majstrovský zápas. Koleno držalo a ja som sa tešil na 2. kolo kvalifikácie SR 19, na ktoré sme postúpili ako víťaz 1. kola kvalifikácie, ktoré sa konalo na jeseň r. 2007 na Cypre. 2. kolo kvalifikácie sa hralo koncom mája na Slovensku a tam sa začali moje dlhšie trvajúce zdravotné problémy. V hlavičkovom súboji sme sa s protihráčom zrazili hlavami, zlomil sa mi zub a prekonal som otras mozgu, no celú kvalifikáciu som ešte dohral. Prvý raz sa toto moje zranenie prejavilo cestou v lietadle, keď ma bolela a krútila sa mi hlava. Potom sa to prejavovalo pri tréningovej záťaži. Lekári v Dánsku nevedeli nájsť príčinu týchto mojich problémov, a tak som za pol sezóny odohral len 2 zápasy. Po sezóne som prišiel domov a ani naši doktori nevedeli prísť na to, čo mi je. Pomohol mi až pán Danáč, liečiteľ z dedinky Kajal (okr. Galanta), ktorého mi vybavil manažér Kovarovič teraz v decembri. Pán Danáč mi povedal, že po tom „kvalifikačnom“ náraze sa mi posunula chrbtica a tá „pricvikla“ cievu, ktorá ide do hlavy, takže sa mi neprekrvoval dostatočne mozog. Preto sa mi pri väčšej záťaži krútila hlava. Teraz už je všetko v poriadku. Jeho rukami prešli aj takí športovci, ako napríklad Dominik Hrbatý a Roger Federer. lKde si v Kodani býval? - Býval som v rodinnom poschodovom dome, spolu s tromi spoluhráčmi, u trénera juniorov Brondby, ktorý bol zároveň aj trénerom dánskej reprezentačnej 16-ky. Ten nám zabezpečoval jedlo a všetky potrebné veci, vrátane lekára. Akurát prať sme si museli sami. Mali sme pre seba celú spodnú časť domu a aj vlastný vchod, takže ako keby sme tam bývali sami. lAko často si chodieval domov? S rodinou si bol stále v kontakte? - Domov som chodieval na konci každej polsezóny a na reprezentačné zrazy, čo bolo asi raz za mesiac. S rodičmi a najbližšími som si telefonoval každý deň cez Skype, takže mali o mne dobré informácie. Rodičia ma boli asi 5-krát pozrieť aj v Dánsku a touto cestou sa im chcem za všetko poďakovať. lKde bude teraz pokračovať tvoja futbalová kariéra? - V decembri sa mi skončila zmluva v Kodani, teraz som bol na skúške v Taliansku, tak uvidíme ako to dopadne. Manažér mi hovoril niečo aj o záujme Dubnice, Baníka Ostrava a Zlína z Čiech, talianského Palerma, ale aj Spartaka Moskva, kde momentálne trénuje Michael Laudrup. lAčo škola? - Pred odchodom do Dánska som chodil na Obchodnú akadémiu do Ilavy. Školu som prerušil, no určite si ju chcem dokončiť. Tomáš sme poďakovali za rozhovor a popriali mu aj v mene futbalových priaznivcov veľa šťastia v jeho ďalšej kariére. ĽUBOŠBARBÍRIKml.
