„Ľuďom vo vyššom veku väčšinou trvá učenie dlhšie, ako keď boli mladí. Tiež prispôsobiť sa novým životným podmienkam býva pre nich ťažšie. Lepšie sa im pohybuje v zabehnutých koľajach, známe veci im zabezpečujú životnú istotu,“ tvrdí psychologička, Lucia Lenická. Práve dôchodcov možno zaradiť medzi ľudí, ktorí si najpomalšie zvyknú na novú menu. Neprebehol však ani mesiac a starší ľudia si vo väčšine prípadov „európske“ peniaze pochvaľujú. Kto vtedy veľa mal, štátmuz toho veľa vzal „V roku 1953 som bola ešte mladá a čerstvo po pôrode. Pamätám si, že ľudia peniaze potrebovali vtedy, ak im napríklad študovali deti. Ale celkovo tieto peniaze prepadávali v prospech štátu,“ uviedla dôchodkyňa, ktorá si želala ostať v anonymite. Táto posledná výmena je vraj podľa jej slov najviac solídna, pretože koľko do banky prinesiete, toľko vám vymenia. Súčasnávýmenabola dobre pripravená „Všetko bolo dobre pripravené, o všetkom sme boli dostatočne informovaní. Teraz si musíme už iba zvyknúť na nové peniaze,“ uviedol 84- ročný Augustín Hacaj. V päťdesiatom treťom hrával so svojou kapelou po dedinských zábavách a pamätá si, že namiesto stopäťdesiatich korún dostal iba dvanásť korún. Vtedy ho to ale vôbec nezaujímalo. Hrať sa vraj muselo. Aj keď takmer zadarmo. „Spomínam si ako jeden môj kamarát z kapely, ktorý hrával na akordeóne, mával plný kufor starých, už neplatných stokorunáčok. Vyzeralo to ako veľa peňazí, ale v konečnom dôsledku, po novom, šlo iba o pár korún. Aj taká bola výmena v roku 1953,“ zaspomínal Hacaj. Ako dodal, štát vtedy okradol svojich občanov. Aj novámena má svojemuchy Najväčším mínusom celého procesu je podľa viacerých dôchodcov množstvo nových mincí. Namiesto štyroch, s rozdielnou nominálnou hodnotou odchádzajúcej koruny, tu máme osem druhov euromincí. A to je vraj veľmi mätúce. „Jednocentovky a dvojcentovky sú úplne zbytočné. Nič si za to totiž nekúpite a veľmi ťažko sa dá na ne zvyknúť, pretože sú približne rovnakej veľkosti,“ tvrdí Hacaj. „Minimálne hodnoty mincí mi prekážajú, pretože pre mňa nie je zaujímavá cena 0,79 €. Lepšie by to bolo zaokrúhlené na 0,80 €. Pamätám sa, že keď ešte existovali päťhalierniky, tak sme ich dávali pod nohy stola, aby sa nekýval. Kúpiť sa za to nedalo nič,“ uzavrel Štefan Vágovič. PETER BRIŠKA