Kláštor výrazne ožil

Objavili ajpodzemnú

chodbu

Práce zahájili čistením studne.

Komplikoval to najmä fakt, že

na kvadrum a rovnako aj nádvorie

pred kostolom nie je možný

prístup s nákladným autom,

takže čokoľvek odtiaľ odvážali

alebo privážali, museli voziť na

fúrikoch až do parku na Kláštornom

námestí, kde mali pristavený

kontajner. Studňa sa čistila

ručne.

„Po štyroch metroch sme už

natrafili na vodu, takže ďalšie

čistenie už pripomínalo skôr

banskú činnosť. Posledný meter

aj pol sme už nechali vyčistiť

odborníkom - studniarom - ktorí

predsa len majú väčšie skúsenosti

s prácou v tekutých pieskoch,

ktoré sa tam nachádzali. V

studni bol prevažne stavebný

odpad, ale našli sa tam aj chuťovky

ako liatinová kotlina, plechový

sud so smolou, a čo bolo

zo začiatku najhoršie, najmä obrovské

množstvo použitých žiaroviek,

pomerne nebezpečných,

keďže v studni sme nemohli používať

nástroje a odpad sa väčšinou

naberal ručne alebo malou

lopatkou.

Objavenie podzemnej chodby

pre nás prekvapením nebolo,

keďže sme o nej už tušili. Pri

návšteve kláštorných pivníc bol

pred časom objavený malý otvor

v stene. Viedol do zamurovanej

chodby a smeroval priamo k

studni. Takže vstup zo studne

sme už viac-menej očakávali,“

povedal Martin Marek. Chodba v

minulosti slúžila pravdepodobne

na naberanie vody využívanej

v pivniciach.

Následne sa pustili do záhradníckych

prác. Zabrať im dali

záhony, predovšetkým tým, že

zemina vôbec nebola vhodná na

vysadenie čohokoľvek, objavili

dokonca zbytky vápennej jamy,

museli ich vybrať a navoziť nový

substrát, ktorého sa tam celkovo

vošlo niekoľko ton. Trochu bol

problém zohnať buxusy, ktoré

by sa použili na výsadbu živého

plôtika okolo záhonov. Potrebovali

ich päťsto, čo bolo množstvo,

ktoré nikto nevedel zohnať

- nakoniec ich objavili až v Arboréte

v Mlyňanoch – v botanickej

záhrade v blízkosti Zlatých Moraviec.

Guľovité buxusy za prijateľnú

cenu zasa našli až v jednom

břeclavskom záhradníctve.

Veľké množstvo kvetov dostali

od ľudí zo súkromných záhrad,

čo pomohlo ušetriť pomerne veľa

prostriedkov. Celá investícia

sa nakoniec vyšplhala na niečo

vyše 200-tisíc korún (6638 €).

Záhrada ako za starých čias

Na vynovenom nádvorí nainštalujú

náučné tabule, z ktorých sa

návštevníci dozvedia, že podobné

záhrady boli v minulosti neodmysliteľnou

súčasťou väčšiny

kláštorných komplexov. Považovali

sa za miesta pokoja a rozjímania,

za akýsi malý pozemský

raj. Najčastejšie boli situované

v uzavretom priestore -

nádvorí, mali štvorcový alebo

obdĺžnikový pôdorys. Stred tvoril

trávnik, ohraničovali ho záhony

s výsadbami byliniek a

kvitnúcich okrasných rastlín.

Niekedy trávnik pretínali úzke

pieskové chodníky. Nechýbala

ani studňa, ktorá slúžila pre potreby

kláštora aj na zalievanie

vysadených rastlín.

Rastliny v kláštorných záhradách

mali v sebe určitú symboliku.

Napríklad ruže symbolizovali

lásku, biele ľalie čistotu

Panny Márie, myrta čistotu a

nevinnosť a podobne. Ďalšími

kvitnúcimi rastlinami z kláštornej

záhrady napr. konvalinkami,

pivóniami, hortenziami,

klinčekmi a kosatcami sa ozdobovali

oltáre. Bylinky zasa v

kláštore slúžili na liečenie rôznych

chorôb, dokonca na prípravu

likérov a na korenenie jedál.

Nechýbali ani rastliny, ktoré

svojou vôňou či sýtymi farbami

kvetov intenzívne pôsobili

na zmysly napr. floxy a pakosty.

Jednotlivé rastliny boli vysadené

v záhonoch, ktoré ohraničovali

nízke pravidelne tvarované

živé plôtiky z krušpánu.

Zeleň v kvadrume bola obnovená

podľa dostupných historických

fotografií, rozprávaní

starších Malačanov a pamätníkov,

s prihliadnutím na vegetačné

podmienky tejto lokality,

priestorové možnosti a predovšetkým

podľa zásad ktorými sa

budovanie kláštorných záhrad v

minulosti riadilo. Cieľom revitalizačného

projektu bolo navrátiť

zeleni v kvadrume typický kláštorný

a historizujúci charakter s

vhodnými rastlinami, nezameniteľnou

atmosférou – harmóniou,

farbami, vôňami a oku lahodiacimi

plochami zelene. Dominantou

novej kompozície je

mohutný exemplár cyprušteka

Lawsonovho (Chamaecyparis

lawsoniana), ktorý ako jediný

zostal zachovaný z pôvodnej výsadby.

V pravidelných záhonoch

lemujúcich trávnik je možné

nájsť všetky typické kláštorné

rastliny – rozmarín, levanduľu,

tymián, pamajorán, yzop, niekoľko

druhov šalvií, hortenzie,

konvalinky, klinčeky, floxy,

zvončeky, orlíčky, ľalie biele,

fialky, konvalinky, alchemilku,

pľúcnik, pivónie, kosatce, z drevín

najmä kríkové a stromčekovité

ruže, tvarované krušpány a

brečtan. Z ostatných druhov sú

v kompozícii zastúpené hlavne

staršie a už takmer zabudnuté

trvalky – pakosty, chochlačky a

ďalšie druhy, ktoré kláštorný

priestor zatraktívňujú dlhším

obdobím kvitnutia. Okrem toho

tam v črepníku rastie aj myrta,

ktorá však v našich podmienkach

nemôže byť v exteriéri celoročne.

Novinkyv kláštore tešia

Dekan miestnej farnosti Štefan

Rusňák neskrýva radosť z novej

podoby kvadrumu. Teší ho aj

vyčistená studňa, vybudovaná z

pieskovcových kvádrov.

„Bude vítanou pomocou v čase

letných mesiacov pre závlahu

samotného kvadrumu ako aj

priestranstva pred kostolom.

Treba vyzdvihnúť občianske

združenie MLOK z radov našich

farníkov, ktorí naozaj veľmi

obetavo a aj ťažko pracovali cez

soboty a niekedy aj v týždni na

úprave tohto nádvoria. Mnohí

ľudia, ktorí sem prichádzajú,

veľmi pozitívne hodnotia túto

veľmi veľkú a peknú zmenu,“

povedal dekan.

Najviditeľnejšou tohtoročnou

zmenou je však nová strešná

krytina. Práce trvali vyše dvoch

mesiacov, investícia stála 5 miliónov

149-tisíc korún (170 915

€).

V svätyni kostola sa v poslednom

roku dokončilo reštaurovanie

tzv. kňazského sédesu. V

závislosti od finančných možností

sa plánuje celková renovácia

interiéru kostola.