Ako viedla cesta od vízie k realite? „Prvotná myšlienka sa týkala len samotnej obnovy studne, viac-menej sme neplánovali projekt v takom rozsahu, v akom sa nakoniec realizoval,“ hovorí Martin Marek zo združenia MLOK. „Impulzom bol pre mňa moment, keď som sa dozvedel, že Dano Košťál (záhradník a novinár, píšuci do odborných záhradníckych časopisov) má už dlhšiu dobu v pláne zrealizovať výsadbu kláštornej záhrady, ktorá by ako svojou kompozíciou tak výberom rastlín a drevín odkazovala na historické
kláštorné záhrady. Samozrejme
by nebolo možné realizovať tento
projekt bez grantov od spoločnosti
T-Mobile v rámci programu
„T-mobile pomáha komunite“,
nadácie Pro Malacky a
spoločnosti Holcim v rámci
grantového programu „Cena
Holcim pre rozvoj regiónu Záhorie“.“
Projekt sa začal realizovať
koncom februára, posledné práce
ukončili len nedávno. Keďže
väčšina ľudí, ktorí sa na projekte
podieľali je zamestnaných alebo
študuje, pracovali prevažne cez
soboty a v iných voľných dňoch.
Objavili ajpodzemnú
chodbu
Práce zahájili čistením studne.
Komplikoval to najmä fakt, že
na kvadrum a rovnako aj nádvorie
pred kostolom nie je možný
prístup s nákladným autom,
takže čokoľvek odtiaľ odvážali
alebo privážali, museli voziť na
fúrikoch až do parku na Kláštornom
námestí, kde mali pristavený
kontajner. Studňa sa čistila
ručne.
„Po štyroch metroch sme už
natrafili na vodu, takže ďalšie
čistenie už pripomínalo skôr
banskú činnosť. Posledný meter
aj pol sme už nechali vyčistiť
odborníkom - studniarom - ktorí
predsa len majú väčšie skúsenosti
s prácou v tekutých pieskoch,
ktoré sa tam nachádzali. V
studni bol prevažne stavebný
odpad, ale našli sa tam aj chuťovky
ako liatinová kotlina, plechový
sud so smolou, a čo bolo
zo začiatku najhoršie, najmä obrovské
množstvo použitých žiaroviek,
pomerne nebezpečných,
keďže v studni sme nemohli používať
nástroje a odpad sa väčšinou
naberal ručne alebo malou
lopatkou.
Objavenie podzemnej chodby
pre nás prekvapením nebolo,
keďže sme o nej už tušili. Pri
návšteve kláštorných pivníc bol
pred časom objavený malý otvor
v stene. Viedol do zamurovanej
chodby a smeroval priamo k
studni. Takže vstup zo studne
sme už viac-menej očakávali,“
povedal Martin Marek. Chodba v
minulosti slúžila pravdepodobne
na naberanie vody využívanej
v pivniciach.
Následne sa pustili do záhradníckych
prác. Zabrať im dali
záhony, predovšetkým tým, že
zemina vôbec nebola vhodná na
vysadenie čohokoľvek, objavili
dokonca zbytky vápennej jamy,
museli ich vybrať a navoziť nový
substrát, ktorého sa tam celkovo
vošlo niekoľko ton. Trochu bol
problém zohnať buxusy, ktoré
by sa použili na výsadbu živého
plôtika okolo záhonov. Potrebovali
ich päťsto, čo bolo množstvo,
ktoré nikto nevedel zohnať
- nakoniec ich objavili až v Arboréte
v Mlyňanoch – v botanickej
záhrade v blízkosti Zlatých Moraviec.
Guľovité buxusy za prijateľnú
cenu zasa našli až v jednom
břeclavskom záhradníctve.
Veľké množstvo kvetov dostali
od ľudí zo súkromných záhrad,
čo pomohlo ušetriť pomerne veľa
prostriedkov. Celá investícia
sa nakoniec vyšplhala na niečo
vyše 200-tisíc korún (6638 €).
Záhrada ako za starých čias
Na vynovenom nádvorí nainštalujú
náučné tabule, z ktorých sa
návštevníci dozvedia, že podobné
záhrady boli v minulosti neodmysliteľnou
súčasťou väčšiny
kláštorných komplexov. Považovali
sa za miesta pokoja a rozjímania,
za akýsi malý pozemský
raj. Najčastejšie boli situované
v uzavretom priestore -
nádvorí, mali štvorcový alebo
obdĺžnikový pôdorys. Stred tvoril
trávnik, ohraničovali ho záhony
s výsadbami byliniek a
kvitnúcich okrasných rastlín.
Niekedy trávnik pretínali úzke
pieskové chodníky. Nechýbala
ani studňa, ktorá slúžila pre potreby
kláštora aj na zalievanie
vysadených rastlín.
Rastliny v kláštorných záhradách
mali v sebe určitú symboliku.
Napríklad ruže symbolizovali
lásku, biele ľalie čistotu
Panny Márie, myrta čistotu a
nevinnosť a podobne. Ďalšími
kvitnúcimi rastlinami z kláštornej
záhrady napr. konvalinkami,
pivóniami, hortenziami,
klinčekmi a kosatcami sa ozdobovali
oltáre. Bylinky zasa v
kláštore slúžili na liečenie rôznych
chorôb, dokonca na prípravu
likérov a na korenenie jedál.
Nechýbali ani rastliny, ktoré
svojou vôňou či sýtymi farbami
kvetov intenzívne pôsobili
na zmysly napr. floxy a pakosty.
Jednotlivé rastliny boli vysadené
v záhonoch, ktoré ohraničovali
nízke pravidelne tvarované
živé plôtiky z krušpánu.
Zeleň v kvadrume bola obnovená
podľa dostupných historických
fotografií, rozprávaní
starších Malačanov a pamätníkov,
s prihliadnutím na vegetačné
podmienky tejto lokality,
priestorové možnosti a predovšetkým
podľa zásad ktorými sa
budovanie kláštorných záhrad v
minulosti riadilo. Cieľom revitalizačného
projektu bolo navrátiť
zeleni v kvadrume typický kláštorný
a historizujúci charakter s
vhodnými rastlinami, nezameniteľnou
atmosférou – harmóniou,
farbami, vôňami a oku lahodiacimi
plochami zelene. Dominantou
novej kompozície je
mohutný exemplár cyprušteka
Lawsonovho (Chamaecyparis
lawsoniana), ktorý ako jediný
zostal zachovaný z pôvodnej výsadby.
V pravidelných záhonoch
lemujúcich trávnik je možné
nájsť všetky typické kláštorné
rastliny – rozmarín, levanduľu,
tymián, pamajorán, yzop, niekoľko
druhov šalvií, hortenzie,
konvalinky, klinčeky, floxy,
zvončeky, orlíčky, ľalie biele,
fialky, konvalinky, alchemilku,
pľúcnik, pivónie, kosatce, z drevín
najmä kríkové a stromčekovité
ruže, tvarované krušpány a
brečtan. Z ostatných druhov sú
v kompozícii zastúpené hlavne
staršie a už takmer zabudnuté
trvalky – pakosty, chochlačky a
ďalšie druhy, ktoré kláštorný
priestor zatraktívňujú dlhším
obdobím kvitnutia. Okrem toho
tam v črepníku rastie aj myrta,
ktorá však v našich podmienkach
nemôže byť v exteriéri celoročne.
Novinkyv kláštore tešia
Dekan miestnej farnosti Štefan
Rusňák neskrýva radosť z novej
podoby kvadrumu. Teší ho aj
vyčistená studňa, vybudovaná z
pieskovcových kvádrov.
„Bude vítanou pomocou v čase
letných mesiacov pre závlahu
samotného kvadrumu ako aj
priestranstva pred kostolom.
Treba vyzdvihnúť občianske
združenie MLOK z radov našich
farníkov, ktorí naozaj veľmi
obetavo a aj ťažko pracovali cez
soboty a niekedy aj v týždni na
úprave tohto nádvoria. Mnohí
ľudia, ktorí sem prichádzajú,
veľmi pozitívne hodnotia túto
veľmi veľkú a peknú zmenu,“
povedal dekan.
Najviditeľnejšou tohtoročnou
zmenou je však nová strešná
krytina. Práce trvali vyše dvoch
mesiacov, investícia stála 5 miliónov
149-tisíc korún (170 915
€).
V svätyni kostola sa v poslednom
roku dokončilo reštaurovanie
tzv. kňazského sédesu. V
závislosti od finančných možností
sa plánuje celková renovácia
interiéru kostola.
MAREKBRNA