„Hudba, tanec, kladný vzťah k deťom a k našej obci Veľké Leváre vo mne prebudili myšlienku založiť tanečný krúžok pre deti už veľmi dávno, no podarilo sa to až v októbri roku 2003,“ opísala v
úvode začiatky formovania súboru
jeho vedúca Svetlana Valachovičová.
Leváranek bol najskôr len hudobno-
tanečný súbor pri základnej
škole, no po krátkej dobe sa
pretransformoval na folklórny
súbor. Za svoj cieľ si okrem iného
vytýčil aj obnovenie tradičných
zvykov v obci, tie pomaly ale isto
upadali do zabudnutia a už minimálne
polstoročie sa nedodržiavali.
V súčasnosti súbor navštevuje
vyše 50 členov, sú to deti vo veku
od dva a pol do sedemnásť rokov.
Detský folklórny súbor už v obci
obnovil tradície fašiangov, ručného
stavania mája i tradíciu levárskych
hodov. Vhodne reprezentuje
- vystupuje na obecných
podujatiach, ale pozývajú ho už
prakticky na celom Záhorí. Veľké
Leváre sa tak zaradili medzi tých
málo obcí Dolného Záhoria, kde
funguje folklórny súbor.
Pestrý program obecenstvo
nadchol
Po príhovore starostu obce sa v
slávnostnom programe blysla
Helena Jurasovová-Blahová, riaditeľka
DFS Vienok z Bratislavy,
ktorá spevom ale i tanečným prejavom
vniesla do sály výbornú
náladu. Potom už javisko patrilo
deťom z Leváranku. Tie vo vyše
hodinovom vystúpení predviedli
precízne tanečné a najmä spevácke
výkony.
Uvoľnenú atmosféru umocnili
diváci sprevádzajúci takmer každú
pieseň nadšeným potleskom.
Akovnímajú Leváranek?
Starosta Štefan Kudlička
je na obecný súbor pyšný. „Vnímam ho pozitívne od prvého momentu, bol som vo funkcii starostu práve v tom období, keď prišla pani Valachovičová za mnou, že má takúto myšlienku, nápad. Obec je hlavným sponzorom súboru, každý rok sa v rozpočte objavuje určitá sumička na ich podporu a každý rok sa zvyšuje. Vo Veľkých Levároch bol v rámci kultúry dlhodobo určitý útlm, ale tento súbor tu kultúru a tradície jednoznačne oživil.“
Harmonikár súboru Ivan Dorocák
: „Najmä časovo je náročné skĺbiť účinkovanie v súbore s mojou prácou, ale robím to rád. Dnes bolo vidno, že deti odviedli kus poctivej práce, tie tréningy stáli za to. Keď človek vidí, že ich to baví, je to skvelé. Chceli by sme hudobný sprievod rozšíriť o husle, prípadne kontrabas, dúfam, že sa nám to čoskoro podarí.“ Od chlapcov zo súboru -
Samka Šipulu, Patrika Repku,
Patrika Mikulšičáka a Martina
Repku
sme sa nedozvedeli, či chodia do súboru kvôli frajerke, zhodne totiž tvrdili, že ich zatiaľ láka hlavne tanec, spievanie a cestovanie.
Vedúca súboru Svetlana Valachovičová
nám odpovedala na
otázku, čo bolo pre ňu za tých päť
rokov najťažšie: „Keď som súbor
založila, nerozmýšľala som príliš
dopredu. Povedala som si, že to
len skúsim. Najťažšie bolo presvedčiť
deti, vzbudiť v nich elán a
túžbu tancovať. A potom aj rodičov,
aj oni sa tým vlastne učia
mať radi folklór. Problémom bývajú
v neposlednom rade aj peniaze.
Teší ma, že k nám chodia deti
už aj z Malaciek a Lábu. V súbore
sú aj moje tri deti. Asi to máme
trochu v rodine, starý otec bol
huslista, stará mama hrala divadlo,
ja som taktiež bola huslistka,
spievala som.
Moje plány v spojitosti so súborom
sú - ešte skvalitniť tancovanie,
rozšíriť repertoár o ďalšie
zvyky, piesne, tance. A máme
záujem nahrať cédečko s ľudovými
piesňami z Levár a okolia.“
MAREKBRNA
