Záchrana kostola v Strážach

Chátrajúci kostol v Krakovanoch

– Strážach ešte donedávna slúžil

na zádušné a príležitostne aj na

sviatočné omše počas hodov. Po

zásahu reštaurátorského tímu,

ktorý začal odkrývať pôvodné

omietky však ostali jeho priestory

nepoužiteľné. Tím musel s

prácami skončiť pre nedostatok

peňazí. „Snažíme sa opraviť

aspoň strechu proti zatekaniu,

pretože po silnej víchrici ostali

niektoré škridle podfúknuté a

prší sem,“ povedali dvaja dobrovoľníci.

Minulý utorok pomocou

hasičského dvíhacieho zariadenia

zabezpečovali aspoň najnutnejšie

opravy

na streche. V

priestoroch

k o s t o l a

ostal igelitom

prirytý

oltár i starý,

ale dodnes

f u n k č n ý

organ. Aj kazateľnica

sa

n a c h á d z a

na svojom

mieste.

Dokonca

v

s t a -

r e j

skrini sú odložené náboženské

knihy a misál písaný v latinčine

z druhej polovice devätnásteho

storočia. Len sochu sv. Gála, ktorá

stála nad oltárom, museli preniesť

na faru.

Podľa oboch dobrovoľníkov

však kostol potrebuje výraznú

rekonštrukciu, na ktorú zatiaľ

nie sú financie. Hlavná loď má

prevlhnuté steny. „Keď sa v minulosti

robila maľovka kostola,

použili sa nevhodné farby, ktoré

neprepúšťajú vzduch. Ak napršalo,

kostol sa síce krásne leskol,

no odniesla si to omietka, ktorá

postupne opadala,“ vysvetlili.

V lepšom stave je zvonica, ktorá

bola nedávno čiastočne obnovená.

Má tri mosadzné zvony, ktoré

sa musia ručne rozoznieť. „Ako

chlapci sme sem chodievali zvoniť,“

rozpamätali sa.

No Strážania i Krakovanci zvony

v obci už viac ako dva roky nepočuli.

Prístup k nim vedie po drevenom

schodisku. „Usídlili sa

tu holuby, ktoré ich poškodzujú

svojimi výkalmi,“ vysvetlili

dobrovoľníci. Keď sme vstúpili

na pôjd, cez malé okno vyletelo

asi 50 operencov.

Reštaurátori odkryli vzácne

maľby aj fresky

S reštaurátorskými prácami začal

tím pod vedením akademického

maliara Mária Flaugnattiho

a Vojtecha Mitaníka ešte

v roku 2003. Vtedy získali financie

na odkrytie a úpravu

pôvodnej maľovky. Kostol

totiž počas existencie niekoľkokrát

prestavali a na steny

naniesli vrstvy brizolitu. Tým

sa prekryli pôvodné maľby, na

ktoré sa časom zabudlo. „Až reštaurátorský

výskum dokázal, že

pod vrstvou omietky sú maľby.

Nápisy sú aj na vonkajších stenách

kostola,“ uviedla Katarína

Klačanská z Pamiatkového úradu

v Trnave. Malá sonda, ktorú

urobili v stene pri hlavnom portáli

naznačuje, že pod omietkou

sa nachádza latinský nápis. Nad

bočným vchodom je zreteľný

obraz svätého Floriána.

„Pre vysoký stupeň vlhnutia

stien však nemôžeme všetky

omietky osekať, pretože pod nimi

sú veľmi vzácne maľby, ktoré

by sa mohli poškodiť,“ doplnila

Klačanská. Preto až do získania

ďalších financií museli reštaurátorské

práce pozastaviť. „Kedy

sa bude pokračovať je otázne, v

tomto roku určite nie,“ dodala.

Hľadajú financie na

rekonštrukciu

Obec Krakovany sa zatiaľ do procesu

obnovy kostola zapájať nebude,

pretože vlastníkom objektu

je cirkev. „Obec sa v tejto záležitosti

neangažuje,“ informoval

starosta Vladimír Mihálik. Ako

podotkol, pri plánovaní rekonštrukcie

padol aj návrh, aby kostol

neslúžil iba na cirkevné, ale

aj na iné účely. „Vatikán však vyčlenil,

čo všetko sa môže v sakrálnych

stavbách konať. A dnes

je to veľmi prísne obmedzené,“

vysvetlil správca farnosti Ľudovít

Malý. Preto uvažujú, že v

priestoroch kostola by sa konali

okrem omší aj známe krakovské

folklórne svadby, organové koncerty

alebo výtvarné výstavy. V

súčasnosti je kostol takmer šesť

rokov opustený. V areáli bývajú

omše za zosnulých zo Stráží.

„Plánujeme pokračovať v rekonštrukcii,

niečo sme rozbehli pod

vedením Arcibiskupského úradu

v Trnave, no bude to trvať asi

dva roky, pretože tento projekt

si vyžaduje investíciu niekoľkých

miliónov. Kroky však zatiaľ

nemôžeme špecifikovať,“ doplnil

farár. Doteraz sa na prieskum

a opravy použilo 740-tisíc korún.

Štefan Zvončan z investičného

oddelenia arcibiskupského

úradu dodal, že cirkev ako majiteľ

stavby vydáva súhlas na jej

opravu, no financovať ju musí

miestna fara.

Kostol je už päť rokov zatvorený

V nedeľu sa pri kostole uskutočnil

slávnostný koncert pri príležitosti

sviatku sv. Gála. Ten býva

každý rok 16. októbra. „Takto

vždy oslavujeme strážovské hody,

pred dvoma rokmi sme pred

kostol vyniesli oltár, z fary sa

opäť na pôvodné miesto vrátila

socha sv. Gála a zimprovizovali

sme omšu,“ povedala Anna

Horanská. Jedna z posledných

omší vo vnútri kostola sa konala

ešte pred piatimi rokmi. Slúžil

ju kňaz Ján Suchán, ktorý dnes

spravuje farnosť v Čataji.

„Plánujeme po koncerte založiť

nadáciu, dohodneme sa na prípravnom

výbore. Hľadáme ekonóma,

ktorý by nám vypracoval

projekt na záchranu kostola,“

doplnila Horanská. Súčasne

chcú túto unikátnu sakrálnu

stavbu zapísať aj do zoznamov

UNESCO. „Treba veľmi rýchlo

konať, pretože kostol naďalej

chátra, ľudia začali z opevnenia

odnášať kamene na stavby. Pritom

sú staré niekoľko storočí a aj

posvätené.“ Priestor za hradbami

slúžil v minulosti úkryt pred

útočiacimi vojskami.

Teraz sa jeho múry

rozpadajú. „Chceme

ich aspoň zakonzervovať.

Ľudia zo Stráží

už prispeli do finančnej

zbierky.“ Podľa

Horanskej pamiatkári

nechali

kostol vo veľmi

zlom stave.

„Otĺkli omietky

a odišli. Od roku

2003 sa tu nič

nedeje. Ľudia

akoby

nemali

vzťah k

histórii,

prit

o m

sú tu

b o -

haté tradície, ktoré musíme

chrániť.“

Kostol v Strážach už nemá ani

svojho kostolníka. Tri zvony vo

veži naďalej mlčia. Každý týždeň

sa však rozozvučí organ, na

ktorom cvičí žiak ľudovej školy

umenia Jozef Radoský.

Gotický kostol sv. Gála pochádza

z druhej polovice štrnásteho

storočia. Okolo neho stojí renesančná

pevnosť. Vežu postavili

až v roku 1726. Tretia časť kostola,

ktorú pristavili ako poslednú,

slúžila istí ako márnica. „Zosnulých

sem priniesli na noc. Ako

deti sme sa tejto tretej miestnosti

veľmi báli,“ zaspomínali si

dobrovoľníci.

Vo farskej záhrade, ktorá patrí

ku kostolu, sa zachovalo niekoľko

náhrobkov. Na niektorých sú

dodnes čitateľné mená. Stráže

majú svoj vlastný cintorín a od

Krakovian ich oddeľuje riečka

Holeška.

Kostol je zapísaný v Ústrednom

zozname pamiatkového

fondu a patrí medzi národnú

kultúrnu pamiatku.

RASŤO PIOVARČI

KTO BOL SVÄTÝ GÁL

��

Narodil sa v Írsku v druhej polovici 6. storočia. Jeho učiteľom

bol sv. Kolumbán. Po štúdiách odišiel do Francúzska, kde pomáhal

zakladať opátstvo v Luxeuil. Keď v roku 610 musel sv. Kolumbán

odísť do vyhnanstva, nasledoval ho aj Gál. Začali pôsobiť na

území dnešného Švajčiarska a Rakúska. Gál podľa dochovaných

zápisov ničil pohanské chrámy a bôžikov, čo vyvolalo nespokojnosť

obyvateľstva.

��

Gál ostal žiť ako emerita pri rieke Steinach. Tam ešte dnes stojí

opátstvo jeho mena. Keď mu ponúkli biskupský stolec, odmietol.

Zomrel asi v roku 645.

��

Jeho postava sa pravdepodobne nachádza aj na pečati obce