Chátrajúci kostol v Krakovanoch
– Strážach ešte donedávna slúžil
na zádušné a príležitostne aj na
sviatočné omše počas hodov. Po
zásahu reštaurátorského tímu,
ktorý začal odkrývať pôvodné
omietky však ostali jeho priestory
nepoužiteľné. Tím musel s
prácami skončiť pre nedostatok
peňazí. „Snažíme sa opraviť
aspoň strechu proti zatekaniu,
pretože po silnej víchrici ostali
niektoré škridle podfúknuté a
prší sem,“ povedali dvaja dobrovoľníci.
Minulý utorok pomocou
hasičského dvíhacieho zariadenia
zabezpečovali aspoň najnutnejšie
opravy
na streche. V
priestoroch
k o s t o l a
ostal igelitom
prirytý
oltár i starý,
ale dodnes
f u n k č n ý
organ. Aj kazateľnica
sa
n a c h á d z a
na svojom
mieste.
Dokonca
v
s t a -
r e j
skrini sú odložené náboženské
knihy a misál písaný v latinčine
z druhej polovice devätnásteho
storočia. Len sochu sv. Gála, ktorá
stála nad oltárom, museli preniesť
na faru.
Podľa oboch dobrovoľníkov
však kostol potrebuje výraznú
rekonštrukciu, na ktorú zatiaľ
nie sú financie. Hlavná loď má
prevlhnuté steny. „Keď sa v minulosti
robila maľovka kostola,
použili sa nevhodné farby, ktoré
neprepúšťajú vzduch. Ak napršalo,
kostol sa síce krásne leskol,
no odniesla si to omietka, ktorá
postupne opadala,“ vysvetlili.
V lepšom stave je zvonica, ktorá
bola nedávno čiastočne obnovená.
Má tri mosadzné zvony, ktoré
sa musia ručne rozoznieť. „Ako
chlapci sme sem chodievali zvoniť,“
rozpamätali sa.
No Strážania i Krakovanci zvony
v obci už viac ako dva roky nepočuli.
Prístup k nim vedie po drevenom
schodisku. „Usídlili sa
tu holuby, ktoré ich poškodzujú
svojimi výkalmi,“ vysvetlili
dobrovoľníci. Keď sme vstúpili
na pôjd, cez malé okno vyletelo
asi 50 operencov.
Reštaurátori odkryli vzácne
maľby aj fresky
S reštaurátorskými prácami začal
tím pod vedením akademického
maliara Mária Flaugnattiho
a Vojtecha Mitaníka ešte
v roku 2003. Vtedy získali financie
na odkrytie a úpravu
pôvodnej maľovky. Kostol
totiž počas existencie niekoľkokrát
prestavali a na steny
naniesli vrstvy brizolitu. Tým
sa prekryli pôvodné maľby, na
ktoré sa časom zabudlo. „Až reštaurátorský
výskum dokázal, že
pod vrstvou omietky sú maľby.
Nápisy sú aj na vonkajších stenách
kostola,“ uviedla Katarína
Klačanská z Pamiatkového úradu
v Trnave. Malá sonda, ktorú
urobili v stene pri hlavnom portáli
naznačuje, že pod omietkou
sa nachádza latinský nápis. Nad
bočným vchodom je zreteľný
obraz svätého Floriána.
„Pre vysoký stupeň vlhnutia
stien však nemôžeme všetky
omietky osekať, pretože pod nimi
sú veľmi vzácne maľby, ktoré
by sa mohli poškodiť,“ doplnila
Klačanská. Preto až do získania
ďalších financií museli reštaurátorské
práce pozastaviť. „Kedy
sa bude pokračovať je otázne, v
tomto roku určite nie,“ dodala.
Hľadajú financie na
rekonštrukciu
Obec Krakovany sa zatiaľ do procesu
obnovy kostola zapájať nebude,
pretože vlastníkom objektu
je cirkev. „Obec sa v tejto záležitosti
neangažuje,“ informoval
starosta Vladimír Mihálik. Ako
podotkol, pri plánovaní rekonštrukcie
padol aj návrh, aby kostol
neslúžil iba na cirkevné, ale
aj na iné účely. „Vatikán však vyčlenil,
čo všetko sa môže v sakrálnych
stavbách konať. A dnes
je to veľmi prísne obmedzené,“
vysvetlil správca farnosti Ľudovít
Malý. Preto uvažujú, že v
priestoroch kostola by sa konali
okrem omší aj známe krakovské
folklórne svadby, organové koncerty
alebo výtvarné výstavy. V
súčasnosti je kostol takmer šesť
rokov opustený. V areáli bývajú
omše za zosnulých zo Stráží.
„Plánujeme pokračovať v rekonštrukcii,
niečo sme rozbehli pod
vedením Arcibiskupského úradu
v Trnave, no bude to trvať asi
dva roky, pretože tento projekt
si vyžaduje investíciu niekoľkých
miliónov. Kroky však zatiaľ
nemôžeme špecifikovať,“ doplnil
farár. Doteraz sa na prieskum
a opravy použilo 740-tisíc korún.
Štefan Zvončan z investičného
oddelenia arcibiskupského
úradu dodal, že cirkev ako majiteľ
stavby vydáva súhlas na jej
opravu, no financovať ju musí
miestna fara.
Kostol je už päť rokov zatvorený
V nedeľu sa pri kostole uskutočnil
slávnostný koncert pri príležitosti
sviatku sv. Gála. Ten býva
každý rok 16. októbra. „Takto
vždy oslavujeme strážovské hody,
pred dvoma rokmi sme pred
kostol vyniesli oltár, z fary sa
opäť na pôvodné miesto vrátila
socha sv. Gála a zimprovizovali
sme omšu,“ povedala Anna
Horanská. Jedna z posledných
omší vo vnútri kostola sa konala
ešte pred piatimi rokmi. Slúžil
ju kňaz Ján Suchán, ktorý dnes
spravuje farnosť v Čataji.
„Plánujeme po koncerte založiť
nadáciu, dohodneme sa na prípravnom
výbore. Hľadáme ekonóma,
ktorý by nám vypracoval
projekt na záchranu kostola,“
doplnila Horanská. Súčasne
chcú túto unikátnu sakrálnu
stavbu zapísať aj do zoznamov
UNESCO. „Treba veľmi rýchlo
konať, pretože kostol naďalej
chátra, ľudia začali z opevnenia
odnášať kamene na stavby. Pritom
sú staré niekoľko storočí a aj
posvätené.“ Priestor za hradbami
slúžil v minulosti úkryt pred
útočiacimi vojskami.
Teraz sa jeho múry
rozpadajú. „Chceme
ich aspoň zakonzervovať.
Ľudia zo Stráží
už prispeli do finančnej
zbierky.“ Podľa
Horanskej pamiatkári
nechali
kostol vo veľmi
zlom stave.
„Otĺkli omietky
a odišli. Od roku
2003 sa tu nič
nedeje. Ľudia
akoby
nemali
vzťah k
histórii,
prit
o m
sú tu
b o -
haté tradície, ktoré musíme
chrániť.“
Kostol v Strážach už nemá ani
svojho kostolníka. Tri zvony vo
veži naďalej mlčia. Každý týždeň
sa však rozozvučí organ, na
ktorom cvičí žiak ľudovej školy
umenia Jozef Radoský.
Gotický kostol sv. Gála pochádza
z druhej polovice štrnásteho
storočia. Okolo neho stojí renesančná
pevnosť. Vežu postavili
až v roku 1726. Tretia časť kostola,
ktorú pristavili ako poslednú,
slúžila istí ako márnica. „Zosnulých
sem priniesli na noc. Ako
deti sme sa tejto tretej miestnosti
veľmi báli,“ zaspomínali si
dobrovoľníci.
Vo farskej záhrade, ktorá patrí
ku kostolu, sa zachovalo niekoľko
náhrobkov. Na niektorých sú
dodnes čitateľné mená. Stráže
majú svoj vlastný cintorín a od
Krakovian ich oddeľuje riečka
Holeška.
Kostol je zapísaný v Ústrednom
zozname pamiatkového
fondu a patrí medzi národnú
kultúrnu pamiatku.
RASŤO PIOVARČI
KTO BOL SVÄTÝ GÁL
Narodil sa v Írsku v druhej polovici 6. storočia. Jeho učiteľom
bol sv. Kolumbán. Po štúdiách odišiel do Francúzska, kde pomáhal
zakladať opátstvo v Luxeuil. Keď v roku 610 musel sv. Kolumbán
odísť do vyhnanstva, nasledoval ho aj Gál. Začali pôsobiť na
území dnešného Švajčiarska a Rakúska. Gál podľa dochovaných
zápisov ničil pohanské chrámy a bôžikov, čo vyvolalo nespokojnosť
obyvateľstva.
Gál ostal žiť ako emerita pri rieke Steinach. Tam ešte dnes stojí
opátstvo jeho mena. Keď mu ponúkli biskupský stolec, odmietol.
Zomrel asi v roku 645.
Jeho postava sa pravdepodobne nachádza aj na pečati obce