Martin Kollár (1853 - 1919) a ružová panna v Trstíne

Martin Kollár bol synovcom
Martina Čulena – pedagóga, rodáka
z Brodského. Tento zostavovateľ
gymnaziálnych učebníc
matematiky, organizátor kultúrneho
a politického života
druhej polovice 19. storočia si
vzal Martina Kollára ako 10-ročného
k sebe do Banskej Bystrice,
kde bol riaditeľom gymnázia.
Vtedy tam študoval aj Svätozár
Hurban (Vajanský). Po preložení
strýka do Levoče spolu s ním
spoznal aj ďalšie gymnáziá v Trnave,
Skalici, Vacove či Jágri.
Teológiu vyštudoval v Banskej
Bystrici a dokončil v Ostrihome,
kde bol roku 1879 vysvätený za
kňaza.
Kaplánom bol v Suchej nad
Parnou, Častej a od roku 1882 v
Dolnej Krupej, kde jeho ďalšie
úlohy na poli národnom podnietil
u Martina Kollára vtedajší farár
v Krupej Andrej Kubina, rodák
z Moravského Svätého Jána,
správca Spolku Svätého Vojtecha
(SSV) a vydavateľ Katolíckych
novín. Od neho tieto úlohy
postupne prevzal.
Od roku 1891 bol farárom v
Trstíne (Nádaši) až do smrti 26.
januára 1919. Tam pokračoval aj
v slávnosti „ružovej panny“ založenej
svojím predchodcom,
unínskym rodákom Imrichom
Štvrteckým (roku 1837)
Od roku 1879 do roku 1895 bol
hlavným tajomníkom a členom
výboru SSV, od roku 1895 do 1902
jeho podpredsedom a od 1902
správcom.
SSV vtedy suploval zrušenú
Maticu slovenskú, vydával knihy.
Výnimočnú prácu spolok
odviedol v časoch národnostného
útlaku a pomocou kalendára
Pútnika svätovojtešského pôsobil
aj pri vzdelávaní roľníkov.
Martin Kollár bol roku 1902 aj
jedným z troch slovenských poslancov
uhorského parlamentu
(spolu s Andrejom Hlinkom a
Ferdišom Jurigom z Gbelov aktívnymi
členmi Ľudovej strany
založenej 1895. Mal národné i
sociálne cítenie. Ako spisovateľ,
prekladateľ, i vydavateľ napísal
a preložil viac ako 60 väčších i
menších kníh, poviedok, brožúr
a stovky článkov. Práve v knihe
o Trstíne „Nádaš“ zachoval
zmienku o voľbe najcnostnejšej
devy, „ružovej panny.“
Po Andrejovi Radlinskom sa
Martin Kollár stal jednou z vedúcich
osobností slovenského
katolíckeho života, pôsobenie
SSV rozšíril aj na východné Slovensko
a k jeho nemalým zásluhám
patrilo aj nadväzovanie
spojenia so slovenskou emigráciou
v Amerike, ktorej národné
organizácie aj sám podporoval.
MILANSOUKUP