Výnimočný jubilant Dušan Jurkovič

Vo fonde Záhorskej galérie v Senici
sa napríklad nachádza
bronzová busta architekta Dušana
Jurkoviča, ktorého stvárnil
sochár Ladislav Snopek.
Medzi rokmi 1916-1918 bol architektom
krakovského oddelenia
vojenských hrobov a cintorínov
veliteľstva rakúsko-uhorskej
armády. Architekt, ktorého
roku 1946 poctili titulom národný
umelec, zomrel 21. decembra
1947 v Bratislave a pochovaný je
v Brezovej pod Bradlom.
Zo zaujímavostí zo života tejto
osobnosti spomeňme, že medzi
rokmi 1919-1922 bol Dušan Jurkovič
vládnym komisárom pre
zachovanie umeleckých pamiatok
na Slovensku. V skalickom
Spolkovom dome sa prelínajú
ľudové inšpirácie a prvky súčasnej
anglickej architektúry.
Práve spojenie architektúry s
prírodným prostredím, terénom
a národopisnými prvkami patrí
medzi dominujúce v jeho tvorbe.
Prejavilo sa to aj na jeho návrhoch
valašskej izby prezentovanej
na národopisnej výstave
vo Vsetíne roku 1892, alebo aj na
čičmianskom dome, zastúpenom
na Národopisnej výstave
roku 1895 v Prahe. Dodnes sú zachované
jeho stavby v kúpeľoch
Luhačovice, jeho rekreačné domy
na Pustevnách pod Radhošťom
na Morave. Zaslúžil sa aj o
rekonštrukciu Zvolenského
zámku či Bratislavského hradu.
Spomedzi jeho monumentálnej
tvorby popri Mohyle na Bradle
ako jeho najvýznamnejšom diele
spomeňme aj do krajiny zakomponovaný
pamätník a pietny
cintorín obetí fašizmu v
Kremničke z rokov 1945-1946.
Dušan Jurkovič je aj tvorcom
mohyly svojho strýka Jozefa Miloslava
Hurbana v Hlbokom.
Ceny Dušana Jurkoviča sa udeľujú
na počesť tohto architekta
tým najvýznamnejším projektom.
Pritom zachoval aj množstvo
dokumentov a fotografií zo
svojho výskumu ľudovej architektúry
Čiech, Moravy a Slovenska
vydaných v štrnástich zošitoch.
Národný umelec Dušan Jurkovič
patrí k popredným slovenským
architektom aj vďaka tomu,
že rozvinul vo svojom diele
národopisné prvky a preniesol
ich do svojich stavieb v súlade s
tendenciami svetovej architektúry.
Významného rodáka z
nášho regiónu medzi Veľkou Javorinou
a Bradlom pripomína aj
pamätná tabuľa v Myjave Turej
Lúke na miestach, kde stál jeho
rodný dom, mohyla Milana Rastislava
Štefánika pri Vajnoroch z
roku 1924, i jeho hrob v Brezovej
pod Bradlom.
MILANSOUKUP