Obec vznikla spojením dvoch
obcí pred pol storočím.
Nedávno ju rozdelil problém
škôlky. Respektíve petície
za a proti rekonštrukcii časti
kultúrnehodomuna materskú
školu. Terajšia vyše
storočná budova škôlky už
nevyhovuje. Snovýmriešením
nie všetci súhlasia.
Nielen o tom sme hovorili so starostkou
obce Popudinské Močidľany
s 909 obyvateľmi, Danou
Žúrkovou.
Spojená obec PopudinskéMočidľanymá54
rokov, hoci historické
korene oboch častí,
Popudiny a Močidľany, siahajú
do roku 1392. Čo je v práci
starostky takejto obce najťažšie?
- Práve skĺbiť, dať dohromady
obe časti obce, lebo niektorí občania
sa stále ešte rozdeľujú. Aspoň
starší to tak cítia. Mladší už
to tak neberú. Najťažšie je určiť
si spoločný cieľ, ktorý by ľudí
spojil.
Mátetaký?
- Určite. Je ich veľa. Kanalizácia,
vodovod, to sú priority, pri ktorých
musíme ísť spolu a nemôžeme
sa deliť. Spájame sa aj so
susedmi. V Združenie obcí Vieska
je nás desať obcí. No ani to
nám zatiaľ nepomohlo získať
prostriedky na kanalizáciu od
Európskej únie. Nevzdávame sa
však a ideme ďalej.
Ktoré úspechy ste zaznamenali
v poslednom období?
- Z vlastných prostriedkov sme
upravili areál miestnej telovýchovnej
jednoty, opravili bufet,
urobili prístrešky pre fanúšikov
aj pre kultúru. Nedávno tam mali
naši hasiči nočnú súťaž za
účasti 21 družstiev s veľkou návštevnosťou.
Futbalisti zasa usporiadali,
každoročne veľmi
úspešný, Memoriál tragicky zosnulých
športovcov.
Prestavali sme interiér obecného
úradu, na čo sme pyšní a čo
nám mnohí chvália. Skrášlilo sa
okolie obecného úradu opravou
chodníkov a výsadbou kvetín, a
takisto sme zmodernizovali interiér
domu smútku.
Jedenásteho augusta ste v zastupiteľstve
opäť riešili rekonštrukciu
škôlky a jej sťahovanie
do časti kultúrneho
domu.Vznikli petície za, aj
proti takémuriešeniu.Ako
rozhodlo zastupiteľstvo?
- Mimoriadne sa dala občanom
možnosť vyjadriť sa k tomu v
rozprave. Na zasadnutí sa zúčastnilo
asi 50 občanov. Až na
10-15 ľudí, ktorí iba počúvali, sa
vyjadril skoro každý. Miestami
bola diskusia dosť hektická. Po
vyše hodinovej rozprave sme
znova hlasovali. Uznesenie zostalo
v platnosti v pomere hlasov
6 : 1. Budeme teda prestavovať.
Akýmnákladom a z akých peňazí
do toho pôjdete?
- Prestavba má stáť zhruba 3,5
milióna korún. Máme na ňu prijatý
úver. Čiastočne ho splatíme
predajom starej škôlky a predajom
dvoch obecných bytov, a potom
sa troška budeme musieť s
úverom popasovať.
Kapacitne môže škôlka slúžiť
až tridsiatim deťom. Realizácia
prestavby by mala byť ukončená
do konca tohto roka. Projekt je
už spracovaný.
Som presvedčená, že až po vykonaní
prestavby sa ukáže, že
rozhodnutie vedenia obce bolo
správne. Spokojní budú rodičia,
mamičky, starenky, ktoré nebudú
musieť s deťmi chodiť strašnú
diaľku, napríklad z jedného konca
Močidľan na druhý koniec
Popudín, kde momentálne škôlka
stojí. Nové umiestnenie škôlky
v strede obce má optimálnu
polohu a kultúrny dom bude celoročne
využitý.
Ktoré akcie vovašompláne
považujete za rozvojové a
najperspektívnejšie?
- Nutne potrebujeme vodovod a
kanalizáciu. To je to, čo nás najviac
trápi, ale tu sme odkázaní
na milosť alebo nemilosť dotačnej
politiky štátu alebo Európskej
únie.
Čo však sami, alebo zdrojmi z
Európskej únie v programe rozvoja
vidieka môžeme doriešiť, sú
parky, detské ihriská, oddychové
zóny s lavičkami, ktoré v obci
nemáme. Pár kusov lavičiek sme
už kúpili, budú sa osádzať. Riešiť
chceme aj autobusové zastávky,
ktoré sú otrasné. Takmer tridsať
rokov tu boli také plechové opachy...
Máme ich päť. Dajú sa
krásne kultúrne upraviť. Ak to
dovolí rozpočet, zastávky chceme
riešiť už roku 2009.
Ste obcou v povodí riečky
Chvojnice, ktorá v čase záplav
mávala problémy.
- Na tomto toku v našom katastri
už po výstavbe suchého poldra v
Oreskom nie sú problémy so záplavami,
hoci boli časté. Ale
riečka Chvojnica, s piatym stupňom
ochrany, nám dosť sťažuje
život.
Najvyšší stupeň ochrany so
sebou prináša množstvo zákazov.
Ale, keď nie je kanalizácia,
vieme, ako to je. Z domácností sa
načierno vypúšťajú odpadové
vody do Chvojnice...Poslať nejakú
ekologickú políciu by bolo časovanou
bombou. To nie je len
náš problém. Podobný majú aj v
iných obciach ležiacich pri toku
tejto riečky, napríklad v susedných
Dubovciach. Od Trnovca
nie je tento tok chránený. Tam je
koryto umelé, regulované, môže
sa čistiť.
U nás sa nemôže vyčistiť ani
od napadaných stromov. Povodie
Moravy nemá dostatok financií,
aby sa o Chvojnicu riadne
staralo, a to nám spôsobuje
nemalé problémy. Je to síce
pekné, že v našom katastri máme
chránený prírodný výtvor,
ale na druhej strane...
Nakoho z rodákov, alebo
osobností v obci žijúcich ste
najviac hrdí?
- Sú tu také osobnosti. Vypátrali
sme, že 28. júla 1910 sa v obci
Močidľany narodila Žofia Rudolfína
Napravilová. Stala sa pomerne
známou opernou speváčkou
Národného divadla v Prahe,
i keď pomerne skoro roku 1950
zomrela. Účinkovala aj v jednom
filme. Chceme ju dostať do povedomia
našich občanov. V pátraní
o jej živote pokračujeme ďalej
a hodláme o pomoc poprosiť
archív Národného divadla v Prahe.
Ďalším významným rodákom,
tiež z Močidľan, je kňaz
Raymond Ondruš. Bol vysvätený
v Rakúsku. V deväťdesiatom
prvom roku, po páde komunizmu,
mal primičnú omšu aj u
nás, pred kostolom svätých Šimona
a Júdu v Močidľanoch. Žije
v Trnave a venuje sa literárnej
tvorbe, najmä zo života svätých.
Každoročne mu vyjdú dva až tri
knižné tituly.
Aké krédo uplatňujete v práci
a v živote?
- Nemať sama pred sebou výčitky
svedomia. Čiže, keď nemám
výčitky svedomia, myslím si, že
moje konanie je poctivé, a vedie
ma k úspešnému cieľu, ktorý
som si stanovila.
Kedykamv obci zájsť?
- Najbližšie napríklad na akciu
25. októbra, kedy sa bude konať
hodová zábava v kultúrnom dome,
v sále, ktorú teraz modernizujeme.
Chceme ju spojiť so
slávnostným otvorením tejto sály,
ktorá roky takmer zívala
prázdnotou. Účinkovať tam bude
naša kapela Záhorácki muzikanti.
Váš manžel Zlatko je kapelníkomZáhoráckych
muzikantov,
medzi ktorými spievate.
Ste vraj výborná partia kamarátov,
ktorých spojila hudba.
Keby ste mohli cez obecný
rozhlas motivovať vašich občanov
piesňou, ktorá by to bola?
- V pesničkách, hlavne v ľudových,
je skutočne veľa múdrosti.
Na mňa dobre pôsobí, a mohla by
možno aj na občanov, pieseň –
Súsede, súsede, proč my sa hneváme?,
tá slávna záhorácka, v
ktorej sa okrem iného spieva.
„Súsede, súsede, zajdi k nám posedet,
o dobrém, aj o zlém možem
si povjedet. Pri bílém vínečku
spolem zaspíváme, jak dobrí
súsedé, ruky si podáme.“
Mne osobne muzika pomáha aspoň
chvíľu zabudnúť na problémy
a starosti, ktoré niekedy so
sebou práca starostkyprináša.
MILANSOUKUP
