V stredu 14. augusta oslávil
v kruhu svojich najbližších
i kamarátov okrúhle
60. narodeniny Ivan Beneš.
Ťažko povedať, či bývalý
hokejista, alebo futbalista.
On totiž hral oboje
a veľmi dobre.
Rodákovi z Brna od malička išlo
všetko na čo čiahol. Mal talent
ako sa hovorí „od Boha“. Futbal
hrával v mládežníckych výberoch
všetkých vekových kategórií
za Zbrojovku Brno a puk pre
zmenu naháňal v drese Komety
Brno. Možno po vzore jeho slávneho
predchodcu Vlastimila
Bubníka, reprezentanta Československa
vo futbale i v hokeji.
Ako nekompromisný stredný
obranca zviedol nejeden súboj aj
proti legendárnemu Antonínovi
Panenkovi z Bohemiansu Praha,
s ktorým Zbrojovka Brno súperila
o majstra Českej republiky.
Základnú vojenskú službu absolvoval
v susednom Hodoníne
a aj tam hrával futbal i hokej. Tu
si ho vyhliadli funkcionári Skalice
a za športom ho zverbovali
do kráľovského mestečka. Postupne
si tu našiel aj svoju životnú
lásku a ostal na Slovensku
natrvalo. A aby ani jeden z jeho
obľúbených športov nedostal
košom, prirodzene aj v Skalici
hrával futbal i hokej. Až do tridsiatky.
Po skončení hokejovej
kariéry sa dal na rozhodcovskú
dráhu a dotiahol to až do najvyššej
súťaže, kde spolu s Milošom
Grúňom vytvorili jednu z najlepších
a najuznávanejší rozhodcovských
dvojíc, ktorá bola
neraz nasadzovaná aj na medzinárodnom
ľade. Popri rozhodovaní
už mu na futbal ostávalo
času pomenej a tak hrával už iba
v nižších súťažiach po okolí. A
keď to nešlo s kopačkami na nohách,
dal sa na trénovanie. Postupne
pôsobil ako tréner v Popudínskych
Močidlanoch, jeho
výsledky oslovili aj funkcionárov
v Sudoměřiciach, ktorí mu
dali šancu v Českej republike a v
súčasnosti je trénerom Duboviec.
Funkciu hokejového rozhodcu
však uprednostňoval až
do 50 - ky, čo bola veková hranica,
kedy ju musel na najvyššej
úrovni zanechať. Od hokeja si
však nadlho neodpočinul. Pre
jeho mnohoročné skúsenosti ho
hokejoví funkcionári oslovili pre
funkciu delegáta Slovenského
hokejového zväzu a tú vykonáva
doteraz. Zo Skalice je to najbližšie
do Senice a tu sa s ním možno
často stretnúť, či už na mládežníckych
zápasoch, alebo 1.
hokejovej ligy mužov. Dá sa povedať,
že pri športe strávil podstatnú
časť svojho života.
„Je to pravda, no určite by
som to nemohol robiť bez absolútneho
pochopenia mojej manželky,
ktorej za jej nekonečnú
trpezlivosť veľmi pekne ďakujem.
Pri športe som však získal
veľmi mnoho dobrých priateľov,
s ktorými sa vždy veľmi rád
stretnem,“ povedal Ivan Beneš
pre MY Týždenník pre Záhorie,
ktorý bol medzi prvými jeho
gratulantmi.
V mene všetkých priaznivcov
športu na Záhorí prajeme Ivanovi
Benešovi k jeho 60. narodeninám
veľa zdravia, životného
optimizmu a aj naďalej tú
manželkinu nekonečnú trpezlivosť.
Lebo futbalové, či hokejové
podujatia bez neho si dokážeme
len veľmi ťažkopredstaviť.
JOZEFKOMORNÝ
