Reprezentoval Československo
na Olympijských
hrách 1992 v Barcelone v
chôdzi na 20 km. Po skončení
aktívnej činnosti dlhých
jedenásť rokov súťažne
nepretekal. Až ho to
opäť chytilo za srdce.
Ján Záhončík, odchovanec v
minulosti vynikajúcej chodeckej
školy v Borskom Mikuláši, z
ktorej vyšli aj reprezentanti v
chôdzi, sa minulý týždeň zúčastnil
majstrovstiev Európy veteránov
v Slovinskej Ľubľane,
kde štartoval v kategórii od 40 do
45 rokov v chôdzi na kilometrov.
Nás zaujímalo, ako sa po tak
dlhom čase opäť dostal k súťažnej
chôdzi, keď sme ho videli na
Búranskej desiatke v rámci bežeckej
súťaže O pohár Záhoria
zabehnúť si iba symbolické kolečko,
či z recesie absolvovať beh
Skalica - Holíč - Hodonín.
Kde teda vznikla myšlienka
začať súťažne pretekať?
- V rámci „hecovačky“ ma prehovorili
kamaráti, aby som to
skúsil na úrovni veteránov. Po
jedenástich rokoch však tréningy
boli ťažké. Bolo treba dať dolu
nejaké to kilečko. Podarilo sa ich
zhodiť jedenásť, no chcelo by to
ešte aspoň desať.
Ako dopadli preteky v Slovinsku?
- V kategórii nad 40 rokov nás v
chôdzi na 5 kmštartovalo 15 pretekárov
a ja som prišiel na štvrtom
mieste. O bronzovú medailu
som prišiel na poslednom 500
metrovom úseku, keď už som
nemal zo seba čo dostať. Švédsky
pretekár bol jednoducho rýchlejší.
Budete v aktívnej činnosti
pokračovať?
- Môžem povedať že ma to opäť
chytilo za srdce. Chcel by som
sa čo najlepšie pripraviť na
marcové veteránske halové
majstrovstvá Európy v Ancone
(Tal.) a o rok na majstrovstvá
sveta v Lahti (Fín.).
My môžeme len dodať, že láska
(i k atletike) kvitne v každom
veku.JOZEFKOMORNÝ
