Ste jedna z najmenších obcí, je
to pre starostu skôr výhoda či
nevýhoda?
„Ako v čom. Sme počtom obyvateľov
malá obec a preto sme posudzovaní
ako obec mimo pólu
rastu. Nanešťastie sme ešte aj v
Bratislavskom kraji, dotácie pre
nás, žiaľ, prakticky neexistujú.
Dávajú ich od Bratislavy na východ,
tu v okolí trebárs do Trnavského
kraja, ale ja sa pýtam,
či sme my taká obec, že máme
všetko čo potrebujeme a tí druhí
sú na tom horšie? Myslím si, že
nie. Aj v Malackom okrese sa
nachádzajú obce, ktoré nemajú
podnes deň dobudovaný vodovod,
kanalizáciu ani nespomínam.
A nikomu na tom nezáleží,
že ležíme na hraniciach s Rakúskom
a že sú tu storočné septiky
a podobne. Kam to všetko
asi odteká? Odvádza to rieka Morava
alebo to presakuje do spodných
vôd. Nikomu to neprekáža,
štát sa k tomu stavia tak, ako sa
stavia. Tvrdím a stojím si za
tým, že momentálna politika
štátu, čo sa týka obcí zaradených
do Bratislavského kraja, ktoré
nemajú nad dvetisíc obyvateľov,
tak to je úplný návrat k socializmu.
Vtedy sme boli vedení
ako zániková obec, teraz je to
nazývané obec zaradená mimo
pólov rastu. Ale myslím si, že to
vyjde úplne narovnako. Takže
kompetentní by sa nad týmto už
mohli zamyslieť.“
Ste teda nespokojný. No máte
tu aspoň veľmi pokojné prostredie.
„To je asi jediná výhoda, je tu
kľud. No sú s tým spojené zase
iné veci. Dlhodobý trend je nárast
počtu chalupárov, takmer
výlučne Bratislavčanov. Majú
už okolo 140 domov, no len málo
chalupárov sa prihlási k trvalému
pobytu. Pomaly sa to blíži k
polovici z celkového počtu domov
v dedine. Takže podielové
dane nám ubúdajú, kompetentní
si však podľa všetkého myslia,
že sme tak bohatí, že si môžeme
všetko dovoliť financovať
sami. Ťažko potom vysvetľovať
občanom, prečo sa nespraví to,
prečo sa nespraví hento. Dožadujú
sa, že obec potrebuje takú
či onakú vec. Ale, žiaľ, nejde to.
Žijeme len z podielových daní.“
Pán starosta, niečo vás snáď
predsa len teší, či nie?
„Úspechov ani nie je. Keby obec
nemala tých zopár zanietených
ľudí, úplne by tu všetko zakapalo.
Ak nejaké úspechy sú, vychádza
to vyslovene z finančných
možností obce, to znamená,
spraví sa len to, čo si môže- me
dovoliť.
Projekty, ktoré sme predkladali,
boli neúspešné. Napríklad
pred niekoľkými rokmi z Programu
obnovy dediny, tam sme
podali žiadosť dva či trikrát, no
bez úspechu. Môže za to asi to,
že sme situovaní v oblasti, v akej
sme, sme druhá najzápadnejšia
obec na Slovensku.
Keď investujeme, je to z vlastných
prostriedkov, ktorých je
tak málo, že obec má problémy.
Priorita je teraz dotiahnutie stavebného
povolenia na výstavbu
kanalizácie, pred dvomi rokmi
sme spolu so Záhorskou Vsou
dokončili čistiareň odpadových
vôd, ale obe obce k dnešnému
dňu kanalizáciu nemajú.
Neviem, možnože si zbytočne
staviame vzdušné zámky a na
projekt kanalizácie vyhadzujeme
zbytočne peniaze, nebolo to
málo peňazí. Plus vybaviť stavebné
povolenie, a viete, za
všetko sa dnes tvrdo platí. No a
potom, keď bude možnosť, čo ak
realizácia nebude možná kvôli
nedostatku finančných prostriedkov?
Pretože tá kanalizácia
je len v Suchohrade rozpočtovaná
na 88 miliónov korún.
Naše chodníky aj cesty sú v
naozaj v zlom stave. Ale odmietam
postupovať spôsobom, že si
vybavíme peniaze na nové
chodníky a cesty, ktoré po určitom
čase pri budovaní kanalizácie
rozkopeme.“
Ako v tejto situácii mienite ďalej
postupovať?
„Finančných prostriedkov je tak
málo, že sme radi, že dokážeme
finančne zabezpečiť riadny chod
obce.
Ale keďže nám neprešli projekty,
ktoré sme podali na ministerstvo
výstavby, išlo najmä
o zatepľovanie obecných budov
– výmena okien, dverí, zatepľovanie
fasád - pristúpili sme k
tomu, že sme veľmi potrebné
úpravy zafinancovali z vlastných
zdrojov. V januári sme vymenili
na Obecnom úrade okná,
dvere, rozvody elektriny, v Kultúrnom
dome sme vymenili
elektrické rozvody a polovicu
okien, interiér sa vymaľoval,
prebehla rekonštrukcia parketu.“
Čo je nové s protipovodňovými
aktivitami?
„Som znepokojený tým, že hoci
nám vodohospodársky podnik
sľubuje opravu hrádze, stále sa
nič neurobilo. Štát prisľúbil vyčleniť
prostriedky, vravia nám,
že sme prví v poradí, ale ja vidím,
že sa odvtedy robilo na
hrádzi v Zohore, v Malých Levároch,
a tu nič. V susednom Rakúsku
sa z povodní v roku 2006
poučili a pristúpili k úplným rekonštrukciám
hrádze nehľadiac
na finančnú náročnosť.
Nám tu na okraji dediny v roku
2006 takmer roztrhlo hrádzu
v miestach, kde sa spája betónový
múr s prírodnou hrádzou.
Ďalším problémom je, že múr
nie je v dostatočnej hĺbke, aby
pri zvýšenej hladine Moravy zabránil
presakovaniu vody zospodu.
Dilatačné špáry sú za tie
roky už taktiež v nevyhovujúcom
stave, pri povodniach nám
cez ne striekala voda.“
Čo vašu obec čaká, na čo sa tešíte?
„Pripravujeme oslavu storočnice
založenia školy. Oslavy by
mali byť 23. augusta. Nebude to
len bežná akcia, pripravujeme
aj sprievodné podujatia. Napríklad
výstavu akademického maliara
Oldřicha Majdu, ktorý čerpal
motívy pre svoju tvorbu v
obci a okolí. Bude mu udelené
čestné občianstvo In memoriam.
Spravíme rôzne výstavy -
fotografií o suchohradských rodoch,
výstavu suchohradské šikovné
ruky a iné. Prizveme bývalých
pedagógov a pracovníkov
školy a odovzdáme im ďakovné
listy. Kultúrna akcia sa
uskutoční na troch miestach – v
škole, Kultúrnom dome a napokon
na štadióne, kde program
vyvrcholí ľudovou veselicou. “
Čím je vaša obec zaujímavá?
„Máme tu pozostatky Pálfiovského
majera, dosť ma mrzí, že
nikto nemá záujem, aby sa zachovali
historické objekty,
momentálne rýchlo chátrajú.
Ako zaujímavosť by som
uviedol, že na to, aká sme malá
obec, odtiaľto pochádza pomerne
dosť ľudí, ktorí sa živia alebo
živili perom. Napríklad Leopold
Podstupka a jeho synovia Martin
a Ivan, Višváderovci, či Jozef
Beleš,“ povedal starosta Temer.
Lákavá pre cyklistov
Počas návštevy obce sme postrehli,
že cez je stred prechádza
značné množstvo cyklistov. Cez
Suchohrad vedie totiž známa
cyklotrasa popri rieke Morava.
Vo veľkej miere zaznievala
nem-čina ale aj čeština. Hovoril
ňou aj Anton Navrátil z
Prostějova, ktorý nám prezradil,
že sa spolu s manželkou vybrali
prezrieť si miesta, kde si
pred tridsiatimi rokmi u pohraničnej
stráže odslúžil základnú
vojenskú službu.
MAREKBRNA
