Pestrú mozaiku dňa vytvorili
viaceré akcie - kolokvium,
spomienka pri Hurbanovej
mohyle na cintoríne, kultúrny
program i vyhlásenie k používateľom
jazyka.
Ľudovít Štúr, Michal Miloslav
Hodža a Jozef Miloslav Hurban
v Hlbokom v júli 1843 našli riešenie,
tú pravú podobu nárečia
a kodifikáciou stredoslovenčiny
zavŕšili zásluhy Antona Bernoláka
o spisovný jazyk.
Nebol to zázrak, ale zákonitý
proces. Podobne ako v iných
národoch vôkol, aj u nás umožnil
zrod spisovnej podoby jazyka
Slovákov, ktorý národu pomohol
prežiť aj v najťažších časoch.
I takéto hodnotenia jazykovedcov
a ďalších odborníkov z
oblasti jazykovej kultúry, histórie
a lingvistiky zazneli na
predpoludňajšom kolokviu na
Obecnom úrade v Hlbokom v
sobotu 12. júla.
Vedci o jazykových
zásluhách osobností
Starosta Hlbokého Pavol Holejšovský
privítal aj tri desiatky
vedcov, pracovníkov múzeí,
knižníc, vysokoškolských pedagógov
a zástupcov rôznych
inštitúcií za účasti podpredsedu
Matice slovenskej Miroslava
Bielika. Diskutovali, vyslovovali
varovania, inšpirovali návrhmi
a zároveň pripravili Vyhlásenie
k 165. výročiu kodifikácie
spisovnej slovenčiny.
Ocenili v ňom historický význam
stretnutia štúrovcov v
Hlbokom a zavŕšenie národnoobrodzovacieho
procesu slovenského
národa.
V kultúrnom dome v Hlbokom
popoludní otvorili výstavu,
dokumentujúcu vývoj za
viac ako 220 rokov až k súčasnej
podobe slovenčiny. Autorom
výstavy bol profesor Emil Vontorčík.
Jazykovedci (Štefan Doruľa,
Ján Kačala, Viliam Marčok, Eva
Fordinálová a ďalší) sa v diskusii
navzájom inšpirovali k apelom
za ochranu slovenčiny pred
negatívnymi vplyvmi zvonka aj
dnes, nielen v čase Hurbana.
Na kolokviu rezonovalo poznanie,
že „spisovná slovenčina
formovala jazykovú suverenitu
nášho národa a dnes predstavuje
významný prvok slovenskej
národnej a štátnej zvrchovanosti.“
Konštatuje sa to v prijatom
Vyhlásení.
Pri Hurbanovej mohyle
Popoludní sa na celoslovenských
oslavách 165. výročia kodifikácie
spisovnej slovenčiny prihovoril
aj premiér Róbert Fico,
prítomný bol i ministra vnútra
Róbert Kaliňák. Predseda slovenskej
vlády symbolicky, spolu
so starostom Hlbokého Pavlom
Holejšovským poliali lipu, ktorú
premiér v Hlbokom vysadil vlani.
Zaznela tam výzva - jubileum
vnímať ako impulz „ešte viac
chrániť a rozmnožovať tento národný
poklad a nepodliehať
módnym deštrukciám a spochybňovaniu
slovenčiny v integrujúcom
a globalizujúcom sa
svete.“
Z príhovorov predsedu slovenskej
vlády Róberta Fica pri
Hurbanovej mohyle na cintoríne,
aj na zhromaždení v areáli
školy v Hlbokom, znelo v intenciách
bernolákovcov a štúrovcov
„nezbavovať sa puncu slovenskej
originality...kto si Slovák,
maj sa k slovenčine!“
S trochou nadsádzky premiér
uviedol príklad nezdravého
preberania cudzích slov „čo je
cudzie, to nám hudie“ a nabádal:
„nezbavujme sa puncu slovenskej
originality“... „štipendiá
by sme už potrebovali aj na
výučbu slovenčiny.“ Snažíme
sa chrániť čistotu štátneho jazyka.
Predsedu Vlády SR Róberta
Fica sme sa spýtali aj na slovenčinu
vôkol jeho chaty na Záhorí.
- Pokiaľ ide o jazyk, ktorý sa
používa v okolí mojej chaty, je
to jazyk, kde cítiť veľa slov už z
českého jazyka. Jednoducho, je
to tá typická záhoráčtina.Ale to
je vec, ktorú treba v plnej miere
rešpektovať.
Ja som predovšetkým za to,
aby sa na oficiálnych miestach ,
všade tam, kde sa stretávajú
Slováci z rôznych kútov Slovenska,
aby všade tam sa používala
čistá slovenčina. (Uviedol
premiér.)
V referátoch, vystúpeniach
na výstavách aj na pietnych
miestach prehovorili mnohé
popredné osobnosti našej vedy,
i literatúry. Anton Bernolák v
nich bol tým jazykovým revolucionárom,
ktorý nadviazal aj
na dielo učencov ako Matej Bell,
Pavol Jozef Šafárik či Ján Kollár.
Ľudovít Štúr bol tým „dovŕšiteľom“
zákonitého procesu kodifikácie
spisovnej podoby jazyka
Slovákov.
Slovenčina v umeleckej podobe
zaznela aj z úst popredných
interpretov ako boli v Hlbokom
Juraj Sarvaš, Jozef Šimonovič,
mužský spevokol Rodokmeň.
A mladí na oslave
prezentovali aj slovenčinu z
modernej hudby v podaní muzikálového
herca a speváka
Janka Slezáka a jeho skupiny.
Z Hlbokého šiel do celého Slovenska
a medzi Slovákov vo
svete apel – „Slovenčina je poklad,
ktorý musíme odovzdať
generáciám, čo prídu po nás, v
neporušenom stave, obohatenom
o našu historickú a životnú
skúsenosť.“
MILANSOUKUP