Byť na chvíľu prezidentom

K palácu neodmysliteľne patrí
čestná stráž a „páni v tmavých
oblekoch“, ktorí nás na nádvorí
„vítali osobnou prehliadkou“.
Pri vstupe do paláca nás ohromila
jeho impozantnosť a
vznešenosť. A začali sme spoznávať
pracovisko nášho pána
prezidenta. Nemohli sme obísť
jeho pracovňu, miestnosť na
prijatie oficiálnych hostí, zelený
salónik nás prekvapil veľkým
rokovacím stolom a mnohými
stoličkami, nechýbali
ďalšie mnohé salóniky, chodby
plné zrkadiel a zvábila nás
knižnica pána prezidenta, v
ktorej je asi 3000 titulov kníh.
Každá miestnosť mala svoje čaro,
ktoré sme si vychutnali plným
dúškom. A pán prezident?
Samozrejme nemohol chýbať i
s pani manželkou. Prekvapil
nás svojou bezprostrednosťou,
šarmom a záujmom o nás.
Táto prehliadka nám pomohla
pochopiť prácu pána prezidenta
a prvej dámy, lepšie chápeme
ich zodpovednosť voči
nášmu malému a krásnemu
Slovensku.
Naše želanie – byť na chvíľu
prezidentom sa v podstate splnilo,
lebo každý z nás sa ocitol v
miestnostiach, v ktorých on
pracuje a pochopili sme, že pre
túto funkciu musí byť človek
zrelý, skúsený a zodpovedný. A
najmä charakterný.
Utvrdili sme sa v tom, že v
rámci predmetu občianska výchova
dokážu byť zaujímavé
podujatia a jedným z nich bola i
táto návšteva. A keďže s nami
bolo i zopár piatakov, už sa tešia
na tento vyučovací predmet,
ktorý rozšíri ich všeobecný
prehľad.
Vrátili sme sa plní zážitkov
poznania, ktoré sa len tak ľahko
nevytratia. V tom spočíva
bohatosť človeka, ktorú sme
spoznali vďaka návšteve u pána
prezidenta.
DAGMARFERENČÍKOVÁ