V roku 1991 sa pri sčítaní ľudu v
Plaveckom Štvrtku k rómskej
národnosti prihlásilo len 7 obyvateľov.
V skutočnosti ich v obci
žije minimálne 400. Sú sústredení
v osade označovanej ako
kolónia, ktorú tvoria zväčša murované
1-2 priestorové domy.
Prevažná väčšina domov je postavená
bez stavebného povolenia.
Na každé z 52 popisných čísiel
domov je na trvalý pobyt v
priemere prihlásených 8 ľudí.
Kolónia leží na okraji dediny,
neďaleko železničnej trate, časť
obydlí stojí v ochrannom pásme
plynovodu. Práceschopní Rómovia
sú v súčasnosti nezamestnaní,
ekonomickú situáciu
si vylepšujú napríklad zberom a
odpredajom lesných plodov.
Spolužitie Rómov s nerómskym
obyvateľstvom obce je problematické,
vyostrujú ho obvinenia
Rómov z poľného lupu a krádeží
v záhradách.
Nemajúvajdu
Rómovia nemajú vajdu, sú totiž
rozdelení na štyri znepriatelené
tábory. Situácia je komplikovaná
aj tým, že v Plaveckom Štvrtku
už roky absentuje komunitná
práca v teréne. Obyvatelia kolónie
majú málo informácií a celkovo
samospráve nedôverujú.
Ukázalo sa to aj v utorok pri návšteve
podpredsedu vlády. Ten
po búrlivej výmene názorov s
miestnymi Rómami uviedol:
„Je tu viacej emócií ako rácia.
Treba naozaj k tomu pristupovať
citlivo, bez tých výbuchov.
Vnímam to, že každý citlivo reaguje
na to, keď tam býval desaťročia,
že by mal meniť svoje
štandardy bývania. Ale myslím
si, že jediná šanca je, začať to z
toho ochranného pásma odstraňovať
a dať im možnosť bývať v
lepšom. Na základe príkladov,
ktoré budú mať tie rodiny, som
presvedčený, že aj ostatní pochopia,
že sa im chce pomôcť.
Primárnym cieľom je vytiahnuť
ľudí z tohto prostredia, krok za
krokom ich presvedčiť, že je to
pre nich šanca dostať sa do lepších
podmienok. Mali by tak vodovod,
kanalizáciu, dobré hygienické
podmienky, to, čo tu
chýba. Napokon sami pochopia,
že sa dá žiť aj inak. Treba to začať
realizovať podobne ako v desiatkach
iných obcí na Slovensku.
Aj tam to najskôr nechceli prijať
a teraz sú radi, že žijú v novom.
Takým príkladom je napríklad aj
Kuklov," povedal Dušan Čaplovič.
Zlepšiť podmienkyv osade
Miestni Rómovia nechcú byť na
okraji spoločnosti. Ich situácia
je však zlá. Negatívne stránky
spolužitia s majoritným obyvateľstvom
sú v ich mysliach hlboko
zakorenené, zároveň sa len
ťažko zbavujú zaužívaného spôsobu
života. Tvrdia, že im nik
nedá prácu, lenže na druhej
strane je pravdou aj to, že ich deti
na vyučovaní chýbajú častejšie,
než by sa patrilo.
Účinný spôsob, ako riešiť
rómsku otázku, je potrebné
nájsť čo najskôr. Každý odklad
totiž znamená, že to bude pre
obec v konečnom dôsledku
drahšie.
MAREKBRNA
