„Sme nešťastní, že tu už nehniezdia,"
tvrdí Miroslav Lisý
z Plaveckého Štvrtka,
ktorý si bociana dal aj do
názvu svojho pohostinstva.
Pri krčme sa im asi nepáči
„Neviem povedať presne, ale
naposledy tu hniezdili tuším v
roku 1995. Bola to taká rarita. V
podstate sme ich brali už ako rodinných
príslušníkov, hoci určitým
spôsobom robili aj neplechu.
Doniesli si hada, zdochlinu
zajaca. To všetko sme museli v
záhrade strpieť."
V jednom roku malé bociany z
neznámych príčin zahynuli.
Ornitológovia vraveli, že ich
zrejme čosi zahrdúsilo.
„Zrejme po tom strome vyliezla
kuna. Tak som pre istotu okolo
kmeňa spravil voliéru môjmu
vlčiakovi," spomína pán Lisý
vykonané opatrenia.
Neskôr dal však strom spíliť,
vraj ohrozoval okoloidúcich ľudí.
Kôš pre hniezdo premiestnil
o čosi ďalej od hlavnej cesty. Bocianom
sa však nové miesto už
nepáčilo.
„Možno je privysoko, neviem,"
húta Miroslav Lisý. „Odvtedy
prišli len sporadicky, obhliadnu
si miesto a odletia. Klepali
zobákmi, párili sa, už sme sa
tešili, že zahniezdia. Ornitológov
som sa potom pýtal, prečo to
zase nevyšlo. Vraj kvôli suchu.
Je to podmienené počasím, či sa
tu uživia alebo nie.“
Bocian biely (Ciconia ciconia)
Hustotou párov na rozlohu
územia patrí Slovensko k popredným
oblastiam v Európe.
Do miest, kde hniezdi, sa bocian
vracia skoro na jar. Prvý
prilieta samec a s odstupom
niekoľkých dní doletí jeho pôvodná
samica. Samička znesie
2-5 vajíčok, na ktorých sedia
striedavo obaja rodičia.
Na stavbu hniezda si bocian
vyberá vyvýšené stanovište. Jeho
základ tvoria hrubé konáre,
ktoré udržiavajú vyvýšené okraje
hniezda. Do nich posplieta
tenšie konáriky a stred vystelie
jemným materiálom (suchá tráva,
tenšie handry, špagáty).
Priemer hniezda je zväčša od 110
do 200 cm. Výška je daná vekom
a stavebnými schopnosťami bociana.
Existujú aj hniezda vysoké
250 cm a vážiace niekoľko sto
až tisíckilogramov.
MAREKBRNA