Tréningová alchýmia, to je majstrovstvo
zladenia všetkých podstatných
komponentov individuality
a jedinečnosti hráčov v prospech
jednotného tímového smerovania.
Zeleno - biela alchýmia sa v
sezóne 2008/09 chce niesť v duchu
pozitívnej energie a práve k tomu
slúži samotný cyklus a režim letnej
prípravy na suchu. Ako vyzerá
príprava Skaličanov? Poodhaľme s
hlavným trénerom Petrom Oremusom
(na foto) možno snáď aj
trošku špecificky, nuansy a súvislosti
významu letnej prípravy v
hokejovom spektre.
Letná príprava veľa napovie
ako s energetickým potenciálom
nielen samotného hráča,
ale najmä skĺbenia tímu pre
spoločný cieľ narábať. Ako to
funguje v skalickom tíme?
- Energia je veľmi dôležitá, či je
to u trénera alebo u hráča, od toho
sa odvíja jeho výkonnosť. S energiou
je to tak, či je to po tej športovej
alebo psychickej stránke, tak ju
treba rozvíjať. Určite aj to napomáha
tomu, aby to aj v kolektíve pozitívne
myslelo, aby to bolo u všetkých
hráčov naozaj pozitívne. Práve
letná príprava dáva zadosť narábaniu
s energiou. Aj ja ako tréner v
letnej príprave do toho inak vstupujem.
Napríklad ja trénujem aj s
chlapcami niektoré tréningy. Myslím
si, že je to naozaj len v prospech
toho, že aj oni pocítia, že už počas
letnej prípravy jednoducho som s
nimi. Aj to im dodáva nejakú tú súťaživosť,
aby napredovali dopredu,
aby ma teoreticky predbehli v niektorých
disciplínách (úsmev). Pre
spoločný cieľ, aby energia kulminovala
jedným smerom, treba urobiť
podľa mňa to a ja dávam veľkú
úlohu komunikácii s každým hráčom,
či je to medzi štyrmi očami
alebo v celej kabíne, tak aby chlapci
a s celým realizačným tímom
zistili, že naozaj cieľ je len jeden, za
ktorým treba ostro ísť.
Je nepochybné, že ako tréner
vedome narábate so všetkými
zložkami, nielen s fyzickým
organizmom, teda svaly
a celý pohybový aparát a s
tým súvisiaci systém fungovania
fyziológie ľudského tela,
ale rovnakým dielom k
tomu je to zložka mentálna,
práca s psychikou hráča, respektíve
nazvime to s mysľou,
s psychickými atribútmi a
vlastnosťami každého jednotlivca.
- Aj s kolegom Slavomírom
Chlebcom z hľadiska fyziológie i
psychiky hráčov veľmi sledujeme.
Každý hráč je iný typ človeka,
hlavne po psychickej stránke. Jeden
je viac trpezlivý, iný je viac súťaživý,
tých typov je viac a ku každému
treba nejakým spôsobom
pristupovať, buď individuálne alebo
nejakým dohovorom. Ale keď sa
toto všetko spojí, že jeden je taký,
druhý onaký, tak je to naozaj len k
dobru veci. Po fyzickej stránke sa
naordinuje, čo treba trénovať. Ja si
myslím, že tam to chlapci jednoducho
musia. Ale po tej psychickej
stránke pracovať, to je podľa mňa
na tej individuálnej stránke, že ako
sa kto vysporiada so svojimi úlohami,
ako sa vysporiada s ťarchou,
ktorá je na ňom alebo s tým, čo musí
pre kolektív spraviť. V Skalici po
fyzickej stránke naozaj problém nie
je, každý ide za svojím cieľom. Po
psychickej stránke sú tu hráči, ktorí
sú veľmi odolní, ale sú tu tiež
hráči, ktorých rozhodí aj nejaká
maličkosť, ale aj na tom sa dá popracovať.
Z fyziológie sú v Skalici typy
hráčov, ktorí so silou nemajú
problémy, ani s atletikou, jeden je
lepší v behu, druhý je lepší v bicykli,
ale ako hovorím, je to na prospech
veci. Sú tu aj psychicky zdatní
jedinci, ktorí dokážu osobným príkladom
pomáhať ostatným spoluhráčom
v tréningu. Sú to typy hráčov,
ktorí v osobnom, či v športovom
živote alebo v práci majú dosť
za sebou, čiže naozaj sú veľmi
odolní a dokážu ostatným poradiť.
Na rad však vstupuje aj taký
komponent a najmä na ľade
sa to odzrkadľuje a akosi vedomejšie
už s tým aj každý
tréner narába, a to je pojem
„šťastie“ v tom ktorom zápase.
Máte recept, ako si to
šťastie nakloniť na svoju
stranu?
- Slovo šťastie sa používa naozaj
veľmi často, ale ja som zástancom
toho, že šťastie samozrejme človek
musí mať, ktorý sa o to šťastie pokúša
a pokúša sa naozaj len ten,
ktorý je veľmi dobre pripravený na
prácu. Čiže, keď je človek pripravený
na svoju prácu, tak sa mu to
šťastie naozaj prikloní. Kto je pripravený,
tomu šťastie praje. Samozrejme
od toho sa odvíja aj
úspech. Teoreticky sa to nemusí
prejaviť a určite, keď je úspech, tak
nastáva nejaké uspokojenie. Recept
na naklonenie šťastia? U mňa
sa to odvíja u ľudí. Určite správaním,
ako vystupuje človek, prácou,
ktorú odvíja a ako som povedal, to
šťastie, buď sa k človeku prikloní
alebo neprikloní. Ale u mňa sa to
vždy stáva u ľudí tak, že ktorí sú na
prácu pripravení, tak aj to šťastie
isto budú mať.
Tréningový letný dril je v plnom
prúde, ako ladia všetky
komponenty prípravného
obdobia v tábore zeleno - bielych?
- Každá letná príprava je pre hráčov
iná ako tá zápasová na ľade.
Hráči si musia uvedomiť, že bez
letnej prípravy a bez pripravenia
organizmu to nie je možné, aby počas
sezóny podávali stopercentné
výkony. Toto im treba prízvukovať.
Ale naozaj v tejto fáze sú to profíci,
už sú uvedomelí, aj oni čítajú rôzne
časopisy alebo rôzne články, tam
nie je absolútne problém. Letná
príprava je rozdelená do viac častí,
či je to vytrvalosť, sila, rýchlosť, sú
tam aj hry, je tam obratnosť, ale je
to naozaj o tom, aby počas letnej
prípravy, aj to bolí, ale aby to bolo
spravené tak, aby naozaj tam chodili
za zábavou. Skalická príprava
vyzerá tak, že my sa pripravujeme
od pondelka doobeda. V pondelok a
vo štvrtok máme doobeda posilovňu
a telocvičňu, kde prebiehajú silové
prvky s obratnosťou a nejaké
športové hry. V pondelok poobede
po sobotnom a nedeľnom odpočinku
máme odrazovú sila a sú tam
tiež nejaké bežecké vložky, plus
futbal. V utorok chodíme doobeda
do Skalických hôr, tam sú naozaj
výborné podmienky na trénovanie,
či je to behanie do zjazdovky alebo
po lese. V utorok poobede chodíme
do fitnesscentra, kde máme spinning,
plus sú tam tiež silové vložky
v posilovni. V stredu majú chlapci
regeneračný deň, kde sa to odvíja
od plavárne, ale samozrejme v plavárni
plávajú tak, aby to malo zmysel,
plus doobeda hrajú tenis. Vo
štvrtok poobede je dráha na štadióne,
kde prebiehajú bežecké, atletické
veci a v piatok máme bicykle
a tiež behy na najvyššom mieste
Skalice Vintoperku. Na všetko sme
nachystaní, aby počas tejto záťaže
mali všetko pripravené, čiže dva
alebo trikrát do týždňa je kompletná
regenerácia. Ja by som nechcel
zbytočne odchádzať na letnú prípravu
inde, lebo doma máme veľmi
dobré podmienky na trénovanie,
nám tu nič nechýba. Ráno sa stretávame
o pol deviatej a chlapci odchádzajú
zo štadióna okolo dvanástej
hodiny na obed a poobede sa
stretneme o pol piatej a zo štadióna
odchádzajú o pol ôsmej. Samotné
zaťaženie trvá dve hodiny doobeda
a hodinu a pol poobede, v piatok je
jedna fáza, ktorá trvá tri hodiny. Po
dohovore s nimi na víkend, počas
tých dvoch dní netreba len ležať v
posteli, ale nejaký ten pohyb, či je
to prechádzka po lese, nejaké plávanie,
určite si to spestriť nejakými
hrami. Celá zaberačka je prispôsobená,
aby bol organizmus na ľad
pripravený a potom už sa má od
čoho odraziť.
V príprave Skaličanov teda
dominuje počas letnej prípravy
prírodné prostredie?
- Miesta ako Skalické hory, Vintoperk,
prietržská priehrada, skalické
rybníky, tak tu sa výborné behá,
bicykluje, je tu krásne prostredie,
či je to les, či je to dobrý vzduch.
Príroda je elixír a samozrejme aj
cítiť ten energický potenciál týchto
miest. Pre mňa trénovanie v prírode
znamená veľmi pekné spestrenie,
lebo celú sezónu sme zatvorení
na štadióne. Keď sa ráno zobudím,
vyjde slnko, je tam zeleň, len pozitívne
veci. Nabudenie v prírode je
veľké a práve preto trénujeme v
tomto prostredí, a nie je žiaden
problém aj keď prší, vždy ideme do
Skalických hôr. Ja osobne najviac
obľubujem Skalické hory, dobrá
prechádzka po lese je naozaj všetko.
Hokej spája v sebe viaceré atribúty
a práve tréneri sú tými,
ktorí odhaľujú všetky tie
zákutia a hlavne možnosti,
ako sa dopracovať k hokejovým
úspechom či zdarom.
Ako vnímate hokej vy a čo je
vaše také nadčasové hokejové
prianie?
- Hokej je naozaj veľká veda, lebo
každé to mužstvo, každý jeden tréner,
každý hráč je veľmi dobre pripravený
a ten, kto z tej vedy nájde
niečo to najlepšie, ten je úspešný.
Ja by som si naozaj prial, aby hokej
robil ľuďom radosť, aby chodili s
radosťou na zimné štadióny, aby
bol hokej rýchly, agresívny, aby
mal v sebe z chlapcov, ktorí hokej
hrajú to, čo prináša ľuďom nadšenie.
MONIKAKUŠNIEROVÁ