K svojmu menu za svoj 87-ročný
život (zomrel v Myjave 14. novembra
1975) pripísal prívlastky – teológ,
filozof, historik, cirkevný
hodnostár a vysokoškolský pedagóg.
Túžba po poznaní sa v živote
Samuela Štefana Osuského podpísala
tak, že popri teológii, študoval
aj právo aj filozofiu. Študoval na
Slovensku, v Česku i v Nemecku.
Ako kaplán začal pôsobiť v rodisku.
Neskôr v Dačovom Lome,
Trenčíne, evanjelickým farárom
bol od roku 1912 v Dačovom Lome,
roku 1919 začal pôsobiť ak vysokoškolský
pedagóg. Roku 1933 sa
stal biskupom, od roku 1946 generálnym
presbyterom Západného
dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského
vyznania. Od roku 1951
bol na dôchodku v Brezovej pod
Bradlom, od roku 1967 v Senici a v
Myjave.
Už ako študent evanjelického
lýcea v Bratislave sa dožadoval
vzdelania v slovenskom jazyku,
podpísal memorandum, za čo sa
pripravil o štipendium.
Pred rokom 1918 sa v rodisku
venoval aj divadlu. Za prvej Česko-
Slovenskej republiky sa zaslúžil o
budovanie evanjelického školstva.
Samuel Štefan Osuský zastupoval
cirkev aj na medzinárodných kresťanských
kongresoch.Pre svoj odpor
ku klérofašizmu bol S. Š. Osuský
aj väznený.Vydával tiež časopis
Veda a viera.Ako prvý v slovenskej
odbornej literatúre sa pokúsil o
syntetický výklad dejín slovenskej
filozofie od najstarších čias.
V rozsiahlej monografii sa venoval
ideológom národného hnutia
a zaslúži, sa o lepšie poznanie
štúrovcov. Spolupodieľal sa na vydaní
Stručných dejín slovenského
národa a literatúry. Z významných
funkcií spomeňme, že bol aj
predsedom Zväzu evanjelických
cirkví v ČSR, tajomníkom spolku
na vybudovanie pomníka generála
Milana Rastislava Štefánika. Roku
1947 ho vyznamenali Československým
vojnovým krížom 1939.
Samuel Štefan Osuský patrí medzi
najvýznamnejšie evanjelické
osobnosti na Slovensku. Roku 1992
mu in memoriam udelili Rad T. G.
Masaryka.
(MS)