O svojom vzťahu k regiónu, výskumu
a histórii hovorila spoluautorka
reprezentatívnej publikácie
„Záhorie – potulky krajinou,“
s fotografiami Alexandra
Jirouška, rodáčka z Lábu, riaditeľka
skalického múzea Viera
Drahošová.
Prezentácia ľadového
medveďaPavla Dinku
Skaličan, novinár a otužilec Pavol
Dinka, žijúci v Bratislave,
chalupár v Sekuliach a priateľ
vinohradov v Radošovciach,
priblížil aj prácu na čerstvej novinke
o otužovaní nazvanej
„Voda a chlad.“
Muž, ktorý už preplával kanál
La Manche medzi Francúzskom
a Veľkou Britániou, nedávno
vydal knihu svojho učiteľa histórie
profesora Františka Buchtu
nazvanú „Skalica a Záhorie.“
V trende približovať osobnosti,
ktoré nám majú čo povedať, a na
ktoré sa takmer zabúda, 7. júna
uvedie v Skalici do života aj CD
nosič o významnom Skaličanovi,
opernom spevákovi, nazvaný
„Dr. Janko Blaho - Vyznanie Záhoriu
piesňou i slovom.“
Ako zostavovateľ dal dokopy
odborníkov, ktorí v reprezentatívnej
publikácii verejnosti približujú
otužovanie ako životný
štýl, aj ako zdravotnícku problematiku
liečenia pomocou
chladu, mrazu i studenej vody.
Ako sa stať ľadovým medveďom,
otužilcom? Čo nám otužovanie
môže do života dať? Pavol
Dinka má v tejto problematike
viac rokov jasno.
„Adrenalín je v tom, že ak má
voda 1 stupeň, alebo pol stupňa
Celzia a ideme plávať do rieky
Moravy, zvyknú tam plávať už aj
kryhy. Považujeme to za určitý
adrenalinový šport. Uvedomujeme
si nebezpečenstvo v podobe
plávajúcich krýh, o ktoré sa
môžeme porezať. To však uvádzam
len ako perličku. Podstatné
je, že keď vlezieme do chladnej
vody, prvých desať sekúnd
vás to riadne zatrasie. Potom
nastáva pocit, že voda je normálnou.
Vôbec vám nie je zima.
Pekne plávate. Lenže, my musíme
poznať aj svoje hranice,
nakoľko sú tu veľké riziká podchladenia.“
Čo treba dodržať aby si začínajúci
otužilci neubližovali chladom
vody, alebo naopak, ozdravovala
ich?
„Presne vieme, kedy máme
vyliezť. Veď je to zároveň skupinové
plávanie. Jeden na druhé si
musíme dávať pozor. Pri plávaní
a ponorení do studenej vody sa
totiž odkrvujú končatiny. Na
rukách aj na nohách. Všetka krv
vtedy ide do hlavných orgánov.
Do srdca, do pľúc, do pečene...A
to ináč strašne bolí. Prsty strašne
bolia. A keď už bolesť je taká
silná, že už sa to pomaly nedá
vydržať, musíme vystúpiť z vody,
aby sme nepodchladili organizmus.
Pretože podchladenie je
znesiteľné do 35 stupňov telesnej
teploty. Potom už je nebezpečné.
To si musíte ustrážiť.“
Aké efekty podchladenie môže
priniesť?
„Má to nesmierne efekty v tom,
že keď sa vám krv vracia naspäť
do končatín, nastáva najúčinnejšia
masáž ciev, ktorá sa nedá
iným spôsobom dosiahnuť. Len
týmto. Tento proces spružňuje
cievy. Čím máš pružnejšie cievy,
tým si mladší...“
MILANSOUKUP
