V Senici si vedúci súborov navzájom
i s porotou povedali, kto kde
robil chyby, v čom bol naopak príkladom
pre iných, v ktorej oblasti
detského divadla nabudúce musí v
záujme zrozumiteľnosti obsahu
alebo formy niečo zmeniť. Nazrime
spolu do ich inšpirácií.
Miriam Černotová z Majcichova:
- Páčila sa mi vysoká úroveň krajskej
prehliadky. Vždy sa rada pozriem,
aké nové metódy kolegovia
v práci s detským divadlom používajú.
Tu sa vždy aj od porotcov
najviac naučím. Boli tu jednoduché
detské predstavenia, aj pre
starších, i s hlbšou myšlienkou,
ale nevedela by som vybrať najlepšieho.
Mária Šimunová z Trnavy:
- Bolo to tu pre mňa veľmi poučné,
lebo ja v tomto smere ešte len začínam
v literárno-dramatickom odbore
na Základnej škole Andreja
Kubinu. Robím s deťmi od októbra.
Som prekvapená, že to bolo dosť
profesionálne, a väčšinou tu účinkovali
súbory zo základných umeleckých
škôl. Nás zo základných
škôl bolo menej. Z Trnavy, Majcichova
a Veľkého Medera. Mohlo to
byť aj v súťaži trochu oddelené -
začiatočníci od zdatnejších. Najviac
sa mi tu, aj vzhľadom na
stvárnenie pohybom aj melódiou,
páčilo predstavenie Galanťanov.
Zaujalo ma, že deti akoby vedeli na
sekundu presne, čo majú robiť. A
dokonca aj v hľadisku bol absolútny
kľud a bavilo to aj detských divákov.
Jana Kutalová z Radošoviec:
- Ja nie som veľmi zaťažená na rekvizity,
skôr na slovo. Myslím si, že
v jednoduchosti je krása aj v prípade
detského divadla. Z každého súťažného
predstavenia práve čerpám
tú jednoduchosť.
Iveta Fodorová zo Senice:
- Myslím si, že Galanta nám predviedla,
ako sa má robiť divadlo, ako
má vyzerať detská dramatická tvorivosť
na javisku. Bolo to veľmi štýlovo
čisté, super. Ich predstavenie
bolo dobrou ponáškou na dnešnú
dobu, že nie je všetko zlato, čo sa
blyští. Taká tá pozlátka vyzerá
zvonku veľmi lákavo, ale keď to
človek okúsi, tak zistí, že nie všetko,
čo je nablýskané, a čo je pekné,
je aj dobré, mravné a etické.
Zuzana Poláková z Veľkého Medera:
-My sme po prvý raz na takejto súťaži.
Chodievame pravidelne na
Dunajsko-stredské divadelné leto.
Mohli sme v Senici nakuknúť aj do
modernej divadelnej hry, aj do klasickej.
Čo sa nám troška nepáčilo, a
rušilo nás, že tí väčší žiaci z publika
dosť vyrušovali. Pri hodnotení
predstavení sme sa zhodli v našom
súbore, že Seničania so Sanitkou
boli veľmi dobrí. Detské divadlo je
o deťoch. Dali do toho dušu a tak si
každý z nich zaslúži pochvalu.
Štefánia Jánošová zo Senice:
- Najviac ma zaujalo premyslene
spravené predstavenie z Galanty.
Tým, že šlo o veľmi zvláštny spôsob
pohybového divadla. Viac založeného
na pohybe ako na slove.
Čiže, videla som tam symbiózu pohybového
divadla, aké u nás v Senici
napríklad robí Ivetka Fodorová,
s kombináciou aj v slove. Myslím
si, že bol zaujímavý aj odkaz
tohto predstavenia divákom – že by
sme nemali žiť s klapkami na očiach.
Víťazom z Galanty držíme palce,
aby o dva týždne čo najlepšie obstáli
s hrou Coralina podľa Neila
Gaimana v réžii Viery Ralíkovej aj
na celoštátnej súťaži v Šali. A menom
divákov si zaželajme, aby
výmena skúseností medzi vedúcimi
súborov a porotou, či divadelníkmi
navzájom, ako sme ich pozorovali
po súťaži v Senici, našla
čoskoro pozitívny odraz v práci s
talentami v detskej dramatickej
tvorivosti. MILAN SOUKUP