Zastavili sme sa na miestnom
Obecnom úrade u starostky
Márie Jeklovej, ktorá nám poskytla
rozhovor.
Pani starostka, vaša obec
pôsobobí priam idylicky. Ako
to robíte?
- Aj keď občas vznikne problém,
medziľudské vzťahy sú dobré.
Život je tu naozaj pokojný, je to
tu fajn. Máme veľa žiadostí aj
na výstavbu rodinných domov.
Ten, kto sem príde, tak si tunajšie
prostredie pochvaľuje.
Chcem sa poďakovať ľuďom, že
si udržiavajú okolie svojich
domovov čisté, kosia a udržiavajú
parky a verejné priestranstvá,
pretože obec nemá
pracovníkov na aktivačné práce.
Bez toho by naša obec nebola
tým, čím pre nás je. Spoluobčanom
by som poďakovala aj za
zodpovedný prístup k odpadovému
hospodárstvu. Snažia sa
odpady z domácností triediť a
hlavne, že sa odpad odváža z
obce a likviduje na riadených
skládkach. Tým si vytvárame
navzájom čisté a krásne životné
prostredie a príjemný život.
Aké máteplány do najbližších
rokov?
- Územný plán obce do roku
2025, na ktorý sme získali dotáciu
z eurofondov vo výške
451-tisíc korún, je schválený a
ukončený. Zmeny sú najmä v
tom, že sa posunula hranica
územia určeného pre výstavbu
rodinných domov. Na Záhumní
tak vznikne nová obytná zóna.
Až po melioračný kanál by malo
vyrásť spolu okolo 185 domov.
Radi by sme v najbližších rokoch
vybudovali aj multifunkčné
ihriská pri škole, ktorá
leží v susedstve obytnej zóny.
Ačo problémy?
- Kanalizácia, to je veľký problém,
ktorý ma trápi. Ide o veľmi
nákladný projekt a malé obce
takpovediac nemajú šancu budovať
ju z vlastných prostriedkov.
Hrubý odhad hovorí o
tom, že na výstavbu kanalizácie
a čistiarne odpadových vôd
by sme potrebovali asi 60 miliónov
korún. Hľadáme v súčasnosti
možnosti získania finančných
prostriedkov z eurofondov,
no uvidíme, či sa nám
to podarí. Bratislavská vodárenská
spoločnosť, ktorá odčerpáva
z nášho katastrálneho
územia vodné pramene a ktorej
je obec Plavecký Mikuláš „bezvýznamným“
akcionárom v
porovnaní s Bratislavou, nemá
záujem pomôcť riešiť obci problém
s kanalizáciou. Máme
eminentný záujem vybudovať
kanalizáciu. Veď tu predsa ide o
ochranu prírody. Spomínam si,
že keď som prišla do Plaveckého
Mikuláša pred tridsiatimi
rokmi, v potoku na záhrade žili
ryby. Už pätnásť rokov tam
žiadnu nenájdete. Je to jeden z
dôvodov, prečo budovať v obciach
kanalizáciu. Nezanedbateľné
škody vznikajú aj znečisťovaním
spodných vôd a pôdy.
Škoda, nie sme totiž obec zaradená
medzi tie s pólom rastu.
Problémom bude, ako sa ukazuje,
zrejme aj naše začlenenie do
Bratislavského samosprávneho
kraja, čo nás vylučuje z možnosti
čerpania prostriedkov vo
viacerých oblastiach. Som z toho
sklamaná. Ako keby sme boli
niečo iné, ako susedné obce
patriace už do Trnavského kraja.
Ja sa pýtam, aký je medzi
nami rozdiel? Uznávam, že Bratislava
je na tom dobre. Ale
my?!
A tiež prečo nás separujú na
obce mimo pólov rastu a v póloch
rastu. Zase sa vlastne dostávame
tam, kde sme boli v
sedemdesiatych rokoch, keď
sme patrili medzi zánikové obce.
Pritom občania z miest, tzv.
chalupári, ktorí trávia víkendy
a voľný čas na vidieku, žiadajú
komfort ako v meste.
Údržba regionálnych ciest zo
strany správcu je slabá, respektívne
žiadna, krajnice smerom
z Plaveckého Podhradia sa v
úseku pred obcou rozpadávajú.
Skúste prejsť po ceste z Plaveckého
Mikuláša do Lakšárskej
Novej Vsi. To je katastrofa. Nepamätám
sa, kedy naposledy
nám pri obci opravovali cestu.
A to tu pritom trpíme kamiónovú
dopravu, z cementárne a
kameňolomu jazdia všetky vozidlá
smerom do Trnavy práve
cez nás.
Naplánovaný máme preto v
územnom pláne cestný obchvat.
Od hospodárskeho dvora
spoločnosti Agropartner by
cesta viedla popod kostol. Zostáva
pred nami úloha vykúpiť
pozemky, vypracovať štúdiu a
najmä presvedčiť Bratislavský
samosprávny kraj, aby na to
vyčlenil financie.
Jediná vec, čo sa nám podarilo
pre zlepšenie dopravnej situácie
bola, že nám pred časom
povolili zaviesť v obci zónu 40.
Osvedčila sa?
- Nedodržiava sa, vodiči rýchlosť
mnohokrát ignorujú. Už
som viackrát písala aj telefonovala
na dopravnú políciu, aby
tu častejšie vykonávali kontrolu
dodržiavania rýchlosti. Dokonca
rýchlosť nedodržiavajú
ani vodiči nákladných vozidiel,
vezúcich kamene z kameňolomu
v Sološnici. Tí jazdia, či je
noc či deň, piatok, sviatok. Pri
tej rýchlosti sa stáva, že im v
zákrute z nákladu kamene vypadnú,
jedna pani mi priniesla
balvan, ktorý ju vraj tesne minul.
Aké ešte máterozvojové
plány?
- Našim plánom je z eurofondov
obnoviť aj stred obce okolo
autobusovej zastávky a uvažujeme
aj o výstavbe nájomných
bytov. Informovala som sa už v
susedných obciach. Napríklad
v Prievaloch postavili nájomné
byty a sú s tým spokojní. Trochu
ma mrzí, že pomer dotácií
zo Štátneho fondu rozvoja bývania
sa zmenil, nie je to už také
výhodné. Dnes je možné dostať
dotáciu len vo výške 20%
obstarávacích nákladov, na
zvyšnú časť by si obec musela
vziať úver. Takže podmienky sú
teraz tvrdšie a pre obec i nájomníkov
nevýhodnejšie ako
pred pár rokmi. Urobíme prieskum
v obci, či je záujem o takúto
formu bývania. V tomto roku
by sme si chceli pripraviť podklady
a v budúcom sa uchádzať
o financie.
MAREKBRNA
