Článok pokračuje pod video reklamou
Iba rozbor chýb ako rada – čoho
sa nabudúce vyvarovať, je riešením,
aby detské divadlo napredovalo.
Ocenené kolektívy
Víťazom Senickej divadelnej jari,
súťažnej prehliadky detskej
dramatickej tvorivosti Trnavského
kraja, ktorú v Mestskom
kultúrnom stredisku v Senici
23. apríla zorganizovalo Záhorské
osvetové stredisko, sa stal
Detský divadelný súbor „Za šecki
drobné“ z Galanty. Presvedčil
o svojich kvalitách hrou Coralina
podľa Neila Gaimana v réžii
Viery Ralíkovej a získal postup
na celoštátnu súťaž detskej
dramatickej tvorivosti „Zlatá
priadka“ 26. až 29. mája v Šali.
Na druhom mieste skončili
domáci z Detského divadelného
súboru Zádrapky zo Základnej
umeleckej školy v Senici. Pod
režijným vedením Štefánie Jánošovej
sa prezentovali „Najkrajšími
perlami“ na námety
Hany Zelinovej. Porota rozhodla,
že svojimi vyrovnanými kvalitami
sa o tretie miesta podelili
dva kolektívy. Jednak DDS Zádrapky
zo ZUŠ Senica za „Mystério
refridžeráto“ podľa Ivana
Fodora v réžii Ivety Fodorovej, a
DDS Drak z Radošoviec za „Talizman
času“ podľa Judith O
Brienovej v réžii Jany Kutalovej.
Oceneným blahoželáme.
Reakcie divákov i režisérov
Detskí herci, ich vedúci a režiséri
pocítili podľa odozvy v hľadisku
na vlastnej koži, či boli
alebo neboli presvedčiví vo svojom
výkone. Na seminári niektorí
počuli aj tvrdšie slová:
„Treba ísť ďalej a vzdelávať sa.“
(Martin Peterich) „Veľa sa kecalo,
málo sa hralo.“ (Vladimír Sadílek)
„Téma je strašne dobrá,
ale je tam nedisciplína herca.
Vracia sa nám pátos. Je to viac
naučené, ako prežité.“ (Peter
Janků)
Na druhej strane, aj keď tí najlepší
počuli slová uznania, režisérka
víťazného predstavenia z
Galanty Viera Ralíková sa vyjadrila:
„Po tom, čo som tu počula,
už 40 percent vecí by som
urobila inak...“
„Srší mi z toho strašná človečina,
ľudský zážitok...“ – komentoval
Peter Janků výkony
detí, pracujúcich pod režijným
vedením Štefánie Jánošovej.
K poslaniu takýchto súťaží a
detskej dramatickej tvorivosti
okrem iného uviedol: „Deti divadlo
učí rozprávať, učí ich estetickej
kultivovanosti...Hra je
pre dieťa niečím prirodzeným...
Hľadám princíp, ako môže divadlo
deťom pomôcť...“
Niektorí kritiku brali, iní ju
nechápali. Spoločným v práci
dospelých s deťmi však bolo
zrejme poznanie, že „deti boli
milé, divadlo robím pre deti, pre
ktoré je to zážitok...“
K niektorým pozitívam a negatívam
tohtoročnej Senickej
divadelnej jari sa ešte vrátime.
MILANSOUKUP
