Očakávania a divadelná
realita?
No nebolo to také jednoduché a
priame. Ale pekne pestré,
úsmevné, i eroticky lascívne,
pritancované, prespievané,
orientálne prikorenené. Vážne
témy boli okorenené vtipom, ale
aj „pritáhué za tri chupi dzeda
Vševjeda,“ doplnené sarkazmom,
iróniou i sebairóniou,
svojským záhoráckym humorom.
Bolo toho „otát - potát.“
Podčiarknuté a zrátané. A vyšlo
to! Hoci sa diváci po predstavení
so začiatkom o 19. hodine dostali
„ze sáli“ až po troch hodzinách,
odchádzala väčšina z hľadiska
vysmiata, rozveselená a dobre
naladená, no po inaugurácii záhoráckeho
prezidenta nechýbala
ani gastronomická bodka za voľbou.
Uvidí ich celé Záhorie?
V Senici boli Jakubovania, Radošovčania,
Unínčania, ktorí svoje
samohyby zaangažovali do
úvodného filmu. Gbelania mali
na javisku výborný orchester,
obľúbeného speváka zo Super
star Petra Pechu, hudobno-herecky-
literárneho všeumelca s
ambíciou reprezentovať Záhorie
na tých najvyšších miestach Palu
Nemca i spevácky zbor. Účinkovali
aj zborové telesá zo Zohora
a Senice. Holíčania s orientálnymi
tanečníčkami, mažoretky
a šermiari zo Senice, i obnovovateľ
starých tlačí z Viedne
a Sološnice zároveň Ján Kočíšek
a mnohí nevidení, osvetľovači,
choreografi, kostyméri, vizážisti
a iní boli čriepkami v mozaike
vytvárajúcej obraz dotearz nevideného
i nevídaného (?) Záhoráckeho
kabaretu.
Ohistórii a inšpiráciách
Záhorie si kabaretom zdvihlo
povedomie. Jednak tým, že z
vlastných divadelných aj historických
a humorne korenistých
zdrojov vytvorili jeho autori
dielko, rátajúce s pokračovaním.
Režisér Ivan Fodor po premiére
naznačil, že možno už počas Záhoráckeho
kultúrneho leta v Senici
by sa mohol kabaret reprízovať.
No diváci, ktorí zo sály vychádzali
odpočinutí i nadľahčení,
vedeli svoje: „Bolo by škoda –
nezahrať ho znova aj skôr! " I keď
niektorým v kabarete chýbalo
viac záhoráčtiny v hudbe, keďže
sa spievalo po anglicky, aj o tom
sa bude zrejme v kuloároch ešte
dlho debatovať. Ale aj napriek
tomu je dobré, že kabaret je tu.
Prečo rátať s kabaretom ako
žánrom?
Možno aj preto, že Záhorácky
kabaret aj vážne témy dokázal
hudbou, spevom, tancom a svojským
herectvom Záhorákov otvoriť
dotvoriť (nie spotvoriť) s
úsmevom. Ponúkol aj inšpirácie,
ako vzťah k tomuto kúsku zeme
môžeme upevňovať.
Si Záhorák, tak slubuj...
Po inaugurácii prezidenta totiž
hľadisko skladalo prísahu:
„...Budem vyprávjat tak, jak mi
zobák narosteu.
A budem to učit aj svoje dzeci a
vňukú.
Nikedy sa za svoju hubu nebudu
haňbit. A budu dálej šírit odkaze
záhoráckych strýcú a starečkú.
Za svoje rodné Záhorí, gde už
ležá v písku kosci našich predkú,
sa pohrveme s každým, gdo by
nás sceu oň oškubat. K temu
nám pomáhajte šeci svatí! (Aj
prezident! Vykríkol ktosi a mal
na mysli toho novozvoleného zo
ZSSR.)“
Ako Záhorácky kabaret vnímali
iní, nielen jeho aktéri, ale aj
primátori, starostovia či diváci?
„O tom zasek za týdeň.“
MILANZEZÁHORÁ