Z najmenších ilustrátori
Ako domov už do Záhorskej
knižnice chodia deti zo VII. materskej
školy na ulici Janka Kráľa
v Senici. Spolu s učiteľkou
Alenou Slobodovou a vedúcou
detského oddelenia ZK Teréziou
Pöštényiovou deti v škôlke spolu
s kamarátmi z druhého ročníka
z II. základnej školy v Senici
a Základnej školy z Prieval
v pondelok besedovali v škôlke
s herečkou, moderátorkou,
mamou a najnovšie aj spisovateľkou,
Seničankou Bibianou
Ondrejkovou. Autorka knižky
„Rozprávok o dievčinke Julke,“
deťom priblížila svoju premenu
zo škôlkárky Bibianky, ktorá
rada spievala, tancovala a recitovala,
na úspešnú tetu z televízie,
mamu dvoch dcér i autorku
rozprávok. Počuli o tom,
aké schopnosti treba rozvíjať od
detského veku, aby sa aj im sen
zmenili na život, alebo život na
rozprávku.
Výtvarné inšpirácie knihou
Zároveň v pondelok vyhodnotili
výtvarnú súťaž inšpirovanú ľudovou
a autorskou rozprávkou.
Zo škôlkárov pri výtvarnej tvorbe
inšpirovaných knižkou Bibiany
Ondrejkovej ocenili Martinka
Osleja, Majku Markovičovú,
Emku Havlíkovú, Danka
Hlavičku, Emku Majkovú, Matúška
Valu, Miška Serdahelyho,
Martinka Vyletela, Radka Kopúnka
a Gregorka Poláka.
Zo školákov, ktorí vo výtvarnej
súťaži stvárňovali námety
podľa rozprávok Pavla Dobšinského
boli ocenení: Ninka
Trusková, Klaudia Uhrinová,
Janka Rehušová, Tomáško
Mrkva, Benko Laurinčík, Barborka
Rybnikárová, Evička Michalicová,
Robko Riška, Martinka
Štítna a Adelka Hilková.
Najúspešnejším, možno raz budúcim
ilustrátorom kníh, k
oceneniam srdečne blahoželáme.
Rozprávkár z Prieval
V utorok škôlkári Záhorskú
knižnicu spoznávali prostredníctvom
hádaniek a Rozprávok
z fúrika. Staršie deti, tretiaci a
štvrtáci z III. základnej školy v
Senici, na besede z prvej ruky so
spisovateľom Jánom Beňom,
autorom 30 kníh, rodákom zo
Slatinky, žijúcim v Bratislave,
ktorý viac rokov mal chalupu v
Prievaloch, hovorili o jeho ceste
k spisovateľskému povolaniu.
K napísaniu viacerých knižiek
pre deti ho inšpirovala príroda,
aj jeden z posledných žijúcich
rozprávkárov Michal
Pavlovič z Prieval, človek „s
hlavou plnou rozprávok“. Že sa
niektoré príbehy z kníh Jána
Beňa deťom zdali byť aj kruté,
drsné, až „brutálne“? Nečudo.
Veď aj v tvorbe Pavla Dobšinského
nám neraz chodia po
chrbte zimomriavky, lebo sa v
nich dejú aj ukrutnosti.
Prečo je v rozprávkach neraz
aktérom aj zlo? „Aj preto,“ prezradil
deťom spisovateľ Ján Beňo
„aby dobro malo šancu zvíťaziť.“
Ján Beňo sa stal spisovateľom,
lebo mal rád slovenčinu,
rád písal slohy a mal dobrú učiteľku,
ktorá deti nenútila písať
smutné slohy, ale dovolila im
písať to, čo žiaci zažili. Podnecovala
deti do literárnych súťaží
a Ján Beňo ešte pred maturitou
jednu takú celoslovenskú
súťaž vyhral.
Každý deň narodeniny
„Prvú knihu som napísal pre dospelákov.
Volala sa „Každý deň
narodeniny,“ pretože to je moja
filozofia a životná zásada - každé
ráno, keď sa zobudím, mam pocit,
že som sa znovu narodil. Keby
som sa nezobudil, tak by som
sa nenarodil...“
Deťomi dospelým
Deti v dialógu so spisovateľom
otestovali aj svoje matematické
schopnosti. Riešili rébus, koľko
kníh z tridsiatky venoval dospelým
a koľko deťom, keď kníh
pre dospelých napísal o štyri
viac ako kníh pre deti.
Očominí nepíšu
„Mám rád zvieratá. V mojich
knižkách prakticky nenájdeš
autá, lietadlá, výškové budovy.
Píšem o veciach, o ktorých nepíšu
iní. Strašne ma zaujíma príroda,
som taký prírodný človek.
V poslednej mojej knižke „Chlapec
zo sedla a morský Vasko,“
mám napríklad príbeh o javore,
o slivke, o stromoch...“ I keď 30
kníh je pekná spisovateľská bilancia,
Ján Beňo ako prozaik vyjadril
svoj obdiv aj ku kolegom,
úspešným dobrým básnikom,
„ktorým závidí, že dokážu na
malom priestore povedať to, na
čo prozaici potrebujú celé desiatky
strán...“
Aj bodku za besedou s Jánom
Beňom dala tradičná autogramiáda,
podpisovanie sa do knižiek
a pamätníčkov.
Moravčíkovci - autor a
ilustrátorka
Vedúca knižnično-informačných
služieb Záhorskej knižnice
Mária Stanková v stredu medzi
deťmi v IV. základnej škole v
Senici privítala Igora Sokolíka
z Vydavateľstva Matice slovenskej,
vydavateľstva s viac ako
140-ročnou tradíciou. Aj spisovateľa,
rodáka zo Záhoria, z Jakubova,
Štefana Moravčíka
(tohto roku oslávi 65. narodeniny)
a jeho dcéru, ilustrátorku
Danu Moravčíkovú.
Láska, erotika a citlivo využívané
jazykové novotvary, filozofujúci
moravčíkovský humor,
próza s inšpiráciami z
rodného Záhoria a ľudovej slovesnosti
tohto kraja, to všetko
rezonovalo na besede s Moravčíkovcami.
Autor kníh ako V Kiripolci
svine kujú, Tajná kniha
Záhorákov, Mágia reči, či kníh
pre deti, píše tak, aby sa čitatelia
naučili jazyk nielen používať,
ale aby sa z neho aj tešili.
Príkladom sú Záhorácke rozprávky
Štefana Moravčíka.
Jedným z inšpirátorov pri ich
napísaní bol tiež záhorácky
rozprávkár Blažej Kostka,
uhliar z Jabloňového, zberateľ
rozprávok.
Záhoráčtina ako korenie,
šťavnatý jazyk a zaujímavé príbehy
boli tými silnými stránkami
knižky Štefana Moravčíka,
ktoré aj Dane Moravčíkovej
navodili radosť z ilustrovania
Záhoráckych rozprávok či iných
(nielen otcových) kníh.
Dni detskej knihy v Senici
priniesli do škôlok, škôl, do
knižnice, do práce pedagógov,
knihovníkov, aj do čitateľskej
obce rad námetov.
Deti v dialógu inšpirovali spisovateľov,
vydavateľov aj ilustrátorov.
A na druhej strane aj samé
hľadali recept – ako čo najlepšie
zúročiť múdrosť v knihách
ukrytú, a stať sa šťastnými,
bohatými či úspešnými. Od sna
po realitu vraj dakedy nie je až
tak ďaleko. Stačí rozvinúť záľubu,
záujem, chuť a trpezlivosť, a
úspech sa dostaví.
MILANSOUKUP
