Pôsobíte vmnohýchoblastiach.
Je ešte niečo, čo by ste
chceli vyskúšať?
- Vždy som chcel lietať balónom.
Letecké skúšky už mám za
sebou, a preto chcem teraz niekam
doletieť. Chcel by som preletieť
Európu, momentálne ma
to veľmi drží.
Takže ste dobrodružný typ?
- Nerobím to kvôli dobrodružstvu,
ale kvôli tomu, že je to
krásne. Adrenalín mi pritom nestúpa.
Mám to rád kvôli kráse,
tichu, ktoré je tam hore.
Ktoré z vašich povolaní máte
najradšej?
- Možno to neznie tak atraktívne,
ale ja som predovšetkým
podnikateľ. Už skoro dvadsať rokov
mám jednu veľkú firmu a
veľmi ma baví sa jej venovať.
Všetko ostatné robím vo svojom
voľnom čase, ktorého mám tiež
dosť. Môžem cestovať a veľa vystupovať.
Momentálne vystupujem
aj v muzikáli. Premýšľam aj
nad tým, že budem opäť variť na
Slovensku. V pravom zmysle
slova som však podnikateľom.
Takže vás podnikanie baví
viac ako vystupovanie pred
publikom?
- Baví ma všetko, čo robím.
Najviac zo všetkého mám rád
exhibíciu. Sám som exhibicionista
a zabávať druhých je zo
všetkého najkrajšie. Pokiaľ však
ide o zodpovednosť, na prvom
mieste je podnikanie.
Ľudia vás poznajú ako vždy
usmiateho a dobre naladeného
človeka. Ste taký aj v súkromí?
- Túto otázku často kladú mojej
žene a deťom. V podstate áno.
Už dávno som si zariadil život
tak, aby som robil to, čo sa mi
páči. Znamená to vyhýbať sa
všetkému, čo nemám rád. Veľakrát
odmietnem ponuky, s ktorými
sa nestotožňujem.
Odmietam pozerať v televízii
niečo, čo ma nebaví, alebo hovoriť
o niečom, o čom nechcem.
Moja žena mi vždy hovorí: Máš
ľahký život, keď tvrdíš, že problémy
nie sú.
Problémy sú, ibaže ty ich nevidíš.
Preto sa nepozeráš ani do
žiackych knižiek svojich detí.
Som workoholik, a keď chce človek
vydržať v práci aj šestnásť
hodín, musí sa pri tom skutočne
zabávať.
Musí si z toho urobiť jeden
veľký žúr, za ktorý ho bude niekto
ešte aj platiť. Toto je ideálna
zostava. Neviem si predstaviť,
že by som mohol žiť inak. Potom
nemusím ani odpočívať.
Nemátepredsa niekedy chuť
odísť na nejaké pokojné miesto
a oddýchnuť si od všetkého?
- Mám túlavé topánky. Som
cestovateľ a už som navštívil
okolo osemdesiat zemí. Takéto
chute odísť niekam mám stále.
Píšem cestopis spolu s Františkom
Ringo Čechom a raz za šesť
týždňov odchádzam niekam
veľmi ďaleko na exotické miesto.
Mám chuť cestovať aj častejšie.
Minulý týždeň som musel
veľa času venovať jednému scenáru.
Snažil som sa rozložiť si
prácu do najbližších dní, aby
som to nejako zvládol. V duchu
som sa zamyslel, aké by to bolo,
keby som tak mohol byť teraz na
terase hotela na Kréte.
Vidieť more, čašník by mi priniesol
miešaný nápoj, tam by sa
mi písalo lepšie. Mal som chuť
uniknúť, nie však kvôli odpočinku.
Bola to chuť byť niekde
inde. Úteku si inak užijem dosť,
aj cestovanie balónom je pre
mňa únikom.
Ktoré miesto alebo krajina na
vás najviac zapôsobili?
- Také miesta sú dve. Prvá je
Kréta, kde chcem raz určite žiť.
Úplne ma dostala. Je to pre mňa
zrejme predurčené miesto. Niečo
ma v tej krajine magicky priťahuje
a tiež sa tam mením.
Pomaly sa stávam Kréťanom.
Žijem ako oni, stravujem sa
ako domáci. V tejto krásnej zemi
ma všetko nabíja. Sú tam skvelí
ľudia, je tam krásne more, všetko
je tam úžasné. Na Kréte som
tri- až štyrikrát ročne. Raz keď
budú deti veľké, sa tam určite
odsťahujem.
Ďalšou zemou je Austrália,
ktorá mi ukradla srdce. Bol som
v nej už trikrát a dokázal by som
sa tam zakaždým vrátiť.
NaSlovensku nie steznámy
len ako zabávač, ale aj ako kuchár.
Patrí varenie skutočne k
vašim záľubám?
- Zvláštne je, že nevarím toľko,
ako by si človek myslel, a tiež
nie som taký dobrý kuchár, ako
vyzerám. Variť som sa naučil
ako dieťa. Nebavilo ma variť stále
to isté, a tak som začal zbierať
kuchárske knižky. Mám ich už
okolo tisíc.
Nemám takú fantáziu, aby
som sám vymyslel jedlo, a preto
som začal zhromažďovať recepty
od ľudí. Ide o rodinné tajomstvá,
ktorých som nazbieral skoro
desaťtisíc a všetky majú spoločnú
jednu vec – sú uletené.
Buď kombináciou potravín,
chuťou, zvláštnym menom, alebo
postupom pri varení. Zatiaľ
som z nich vyskúšal len šesťsto,
preto majú ešte tri generácie po
mne čo robiť.
Sú to recepty, ktoré si zaslúžia
byť zverejnené. Najprv ich však
musím otestovať, čo ide pomaly.
Vydal som asi deväť kuchárskych
kníh, ktoré obsahujú práve
tieto recepty. Toto ma baví stále
a zo všetkého najviac.
Kto varí u vásdomanajčastejšie?
„Táta“?
- Práve naopak, ja varím veľmi
málo. Varím len vtedy, keď niektorý
z receptov skúšam. Ale
inak veľmi rád grilujem.
Ktorá kuchyňavámchutí najviac?
- Som ctiteľ čínskej a francúzskej
kuchyne. Mám rád aj taliansku
a grécku kuchyňu.
Ačo „knedlo, vepřo, zelo“?
- Naša kuchyňa nie je príliš
zdravá, je dosť ťažká. Samozrejme,
mám rád aj knedlo, vepřo,
zelo či rezeň so zemiakmi. Jediné
jedlo, ktoré je však skutočne
české a málokto o tom vie, je
smažený syr.
Ten mám tiež veľmi rád, hoci
z gurmánskeho hľadiska je apokalypsou.
Tridsaťpercentný eidam
už nie je ani syr, je to tuk v
tuku na tuku a ešte obalený v
tuku (smiech).
Bravčovémäsos knedľou a
kapustou teda nie je české národné
jedlo?
- Nie, je to jedlo, ktoré má
germánsky pôvod.
Trnavu ste navštívili z dôvodu,
že ste študentom prednášali
aj o bulvári. Ako ho vnímate?
- Bulvár nemá cenu ani hodnotiť.
Je to nižšia úroveň novinárčiny.
Bez neho to však v
dnešnej dobe nejde. Ľudia dnes
málo čítajú, málo chodia do kina,
v televízii pozerajú samé telenovely.
Chýba im príbeh a
bulvár im ho dáva.
Práve preto ho nie je možné zo
spoločnosti vylúčiť. Sama bude
musieť dospieť k tomu, že ho
nepotrebuje. Takéto chvíle sa
blížia. V bulvári pracujú profesionáli,
ale tiež amatéri. Má svoje
kvality, ale aj zápory.
Včomvidíte pozitíva bulváru?
- Predovšetkým prevetrá niečo,
na čo normálne noviny nesiahnu.
Je dobré sa dozvedieť o
politikovi, ktorý „zahýba“ s
mladou ženou. O človeku, ktorý
sa pred nedávnom vyjadroval o
niečom, čo je v rozpore, a dnes
to robí sám. Bulvár je stálou výstrahou
pre známych ľudí, aby
sa chovali primerane. N
a druhej strane, v Česku máme
jeden časopis, ktorého heslom
je Koniec súkromia českých
hviezd! Ale prečo? Prečo sa
skončilo moje súkromie?
Myslíte si, že bulvár v našich
podmienkach je skutočným
bulvárom?
- Skutočným bulvárom je, len
je oveľa horší. Dobrý bulvár majú
napríklad v Anglicku alebo v
Nemecku, kde ho tvoria džentlmeni.
Český a slovenský bulvár
je veľmi nekvalitný. Bulvár musí
provokovať, ale my máme nechutné
bulváre.
Máte negatívnu skúsenosť s
bulvárom?
- Moja dcéra študovala v Austrálii.
Jedného dňa mi zavolala a
povedala, že sa autom vybrala
do Sydney cez púšť popri koľajniciach,
pretože inak by veľmi
ľahko zablúdila.
Hneď po našom telefonáte mi
volal redaktor bulvárneho týždenníka,
ktorý sa pýtal, čo mám
nové. Povedal som mu o mojej
dcére, že študuje v Austrálii a že
je práve na ceste do Sydney.
Ide popri koľajniciach, lebo je
to najlepší spôsob, ako sa v púšti
nestratiť. Na druhý deň vyšli
palcové titulky o nezvestnej
komikovej dcére a zúfalom otcovi,
ktorý prosí o
pomoc.Neuveríte, čo všetko to
spôsobilo.
Známi chceli všemožne pomáhať.
Zalarmovali austrálsku
tajnú službu na pátraciu akciu,
ďalší oslovili ministra vnútra,
aby kontaktoval austrálskeho
kolegu.
Celý deň som bol z toho nešťastný
a nevedel som, ako to
zastaviť.
Nakoniec sa mi to podarilo vo
večernom vysielaní televízie. Na
druhý deň to však prebral slovenský
bulvár a celý kolotoč sa
začal odznova.
Bolo to niečo príšerné. Dostal
som sa do pasce, z ktorej nebolo
úniku.
Čo je vaším životným krédom?
Čoho sa držíte?
- Šťastie praje pripraveným.
Touto vetou sa snažím vysvetliť
ľuďom okolo seba, že všetky horoskopy,
sny, budúce životy a
minulé životy nás vôbec neovplyvňujú
a nepôsobí to na nás.
Ani to, že sme vstali zlou nohou
z postele. Človek by mal veriť
sám sebe a nie zvádzať svoje neúspechy
na niečo také. Ak sa ráno
prebudíš s myšlienkou, že
deň bude skvelý, tak skutočne
bude. Ak sa však prebudíte a už
ste aj naštvaný, potom ste si vyrobili
prúser už hneď v posteli.
DARINAKVETANOVÁ
