63 rokov uplynulo od príkorí a hrôz vojny

Predstavitelia verejného života
mesta, politických strán, hnutí a
občianskych združení si pripomenuli
7. apríl 1945, záver vojny,
ktorá za sebou zanechala milióny
mŕtvych. Živých svedkov
vtedajších útrap z roka na rok
ubúda.
Viceprimátor Senice Peter
Hutta pietny akt kladenia vencov
k soche Víťazstvo na námestí
Oslobodenia označil za „hold,
spomienku a vzdanie úcty všetkým
hrdinom a obetiam druhej
svetovej vojny.“
Po položení vencov za zvukov
posádkovej hudby členka
Ústrednej rady a tajomníčka Oblastného
výboru Slovenského
zväzu protifašistických bojovníkov
v Senici Milina Rosová prítomným,
najmä starším občanom
pripomenula dni, na ktoré
nehodno zabúdať.
„Nie všetci privítali rozdelenie
Československej republiky a z
vôle Hitlera vytvorenie samostatného
fašistického štátu, mobilizovanie
do armády, ktorá mala
bojovať proti slovanským bratom,
rozpustenie zastupiteľstiev
okresu a mesta, nástup Hlinkovej
ľudovej strany, nútený odchod
Čechov zo Senice, obmedzenie
slobody Židov a ich deportáciu
do koncentračných táborov,
obsadenie kasární nemeckým
vojskom, udomácnenie
nemeckej zaisťovacej služby v
bývalej budove Roľníckeho skladištného
družstva na Štefánikovej
ulici, kde v pivničných priestoroch
a v starých prízemných
budovách vo dvore boli trýznení
ľudia zo širokého okolia...“
Odkazy osloboditeľov krajiny a
mesta spod jarma fašizmu sú
podľa Miliny Rosovej stále aktuálne:
„Zo srdca žičme slobode posvätenej
krvou...Pokloňme sa
všetkým, ktorí v druhej svetovej
vojne za oslobodenie nášho mesta
a za náš mierový život položili
svoje mladé životy.“
MILANSOUKUP