Pri množení múdrosti nikdy neľutujú úsilie

V kultúrnom programe vystúpili
talentovaní hudobníci a speváci
zo Základnej umeleckej školy v
Senici. Študent Janáčkovej akadémie
múzických umení v Brne,
Seničan Ján Hyža, ako moderátor
predstavil prítomným laureátov
na ocenenia. A tí z rúk viceprimátora
Petra Huttu a riaditeľky
Záhorského osvetového strediska
Ľubice Krištofovej prevzali diplomy
s kvetmi a zapísali sa do
Pamätnej knihy mesta.
Medzi ocenenými boli Eva
Kvaltínová zo ZŠ Viliama Paulínyho
Tótha, Vlasta Koprlová zo
ZŠ na Komenského ulici, Jana
Jordánová zo ZŠ na Sadovej ulici,
Eleonóra Ličková zo ZŠ na Mudrochovej
ulici v Senici,Zdenka Šajánková,
učiteľka Materskej školy,
Aneta Lebánková zo Spojenej
školy v Senici. Ocenenia si prevzali
tiež pedagogičky zo ZUŠ v
Senici Anna Antálková, dlhoročná
učiteľka tanečného odboru a
ZUŠ v Senici a Anna Rýzková.
Ocenení boli tiež: Ľubica Lysá z
Obchodnej akadémie, Svetozár
Štefeček z Gymnázia Ladislava
Novomeského v Senici, Gabriela
Portášová zo Stredného odborného
učilišťa v Senici, Terézia
Pöštényiová zo Záhorskej knižnice,
Marián Antálek z Mestského
kultúrneho strediska, Anna Sekáčová
z pedagogicko-psychologickej
poradne, výtvarník Milan
Mikula s úspechmi pri scénických
návrhoch divadelných hier i v
grafickom dizajne pri najkrajších
knihách Slovenska.
Charakteristiky všetkých ocenených
vystihovali ich úsilie a
schopnosti dať zo seba v prospech
iných viac ako je bežné.
Z najstaršej generácie ocenili
aj ľudovú umelkyňu 80-ročnú
pani Annu Šullovú za výšivky,
šúpoľové postavičky i zdobené
kraslice i batikované textílie,
ktorými presvedčila na Slovensku
aj v zahraničí, napríklad na
svetových abilimpiádach.
Vieru Pihorňovú k životnému
jubileu ocenili aj za jej zásluhy o
rozvoj hudobného vzdelávania v
Senici, pričom mnohí súčasní
pedagógovia ZUŠ sú jej odchovancami
nielen v hre na klavír.
Škola počas jej riaditeľovania sa
rozšírila aj o výtvarný, tanečný a
literárno-dramatický odbor.
Z ocenených seniorov si Senica
uctila aj zásluhy Samuela Ťuláka
o rozvoj amatérskeho filmového
hnutia a fotografickú tvorbu v
meste. U Anny Švancarovej, učiteľky
na dôchodku ocenili zásluhy
o cirkevný spevokol i oživenie
kultúrneho a duchového života v
Čáčove. A u jej manžela, evanjelického
farára na dôchodku, Štefana
Švancaru ocenili navrhovatelia
aj jeho zásluhy o zozbieranie
množstva historických faktov
o rodine Paulínyovcov a zanechanie
hlbokej stopy v kultúrnom
a duchovnom živote Čáčova.
Za ocenených symbolicky poďakovala
učiteľka Eva Kvaltínová,
keď okrem iného uviedla:
„My nevyhrávame autá, ani zlaté
sošky Oskarov, za nás hovoria
výsledky a úspechy našich žiakov
a úspechy našej práce. Ďakujeme...“
Čo ocenenie znamená pre Svetozára
Štefečka, ktorý sa venuje
aj talentovaných chemikom, fyzikom
a astronómom?
„Som veľmi rád, že môžem prijať
takéto ocenenie, pretože človek
občas už aj stráca energiu. A
potrebuje sa nabiť. Takže je to pre
mňa taký nejaký náboj a motivácia
do ďalšej práce...“
A ešte skromný grafický dizajnér
Milan Mikula. Ako prežil svoje
zaradenie medzi 20 naj? Reagoval
so sebe vlastným humorom:
„Je to úžasný pocit, oceneniu
som rád, to je taký senický
kultúrno-osvetový Oskar.“
Slová uznania a hudobné darčeky
účinkujúcich vystriedali
prípitky, želania zdravia a ďalších
úspechov oceneným. Vďaku
mesta za ich výsledky na záver
slávnosti v Záhorskej galérii
veľmi výstižne charakterizoval
vedúci Spoločného školského
úradu v Senici Ivan Lajda, požičajúc
si myšlienku učiteľa národov
Jána Ámosa Komenského:
„Chvályhodní sú tí ľudia, ktorí
pri množení múdrosti a umenia
žiadne úsilie neľutujú.“
MILANSOUKUP