PRÍRODA. BANÁNY SÚ ZDRAVÉ A VÝŽIVNÉ
Banány sú jednou z najstarších
kultúrnych plodín. Banánovníky
sú statné tropické
plodiny. Úroda z jednej
rastlinymáaj 50 kg a odsekáva
sa mačetou.
Nadzemná časť odumrie, ale
opäť vyrastie nová a cyklus sa
opakuje. Banány sa delia na
ovocné a škrobové na tepelné
spracovanie. Zo sušených banánov
robia aj červenohnedú múku
nevhodnú na klasické pečenie,
ale vyrába sa z nej zvláštny
druh pečiva. Tento druh banánov
je bežný v Afrike, kde banány
nie sú lahôdkovým ovocím,
ale dôležitým zdrojom polysachyridov
a jednou z podstatných
súčastí potravy.
Rod banánovníkov obsahuje
okolo 220 druhov rastúcich v
tropických oblastiach južnej
Ázie, Afriky, Austrálie a na priľahlých
ostrovoch. Najrozšírenejšie
sú v Indočíne. Obrovské
plantáže banánovníkov sú v tropických
oblastiach Strednej a
Južnej Ameriky. Najmohutnejší
je banánovník obrovský, ktorý
rastie na ostrove Nová Guinea.
Listy rastú rýchlo, aj 15 cm za
deň. Od vyklíčenia po zber plodov
uplynie 8 až 10 mesiacov.
Plody majú vysokú nutričnú
hodnotu, obsahujú veľa škrobu,
bielkoviny, tuky, vitamíny B a C
a množstvo stopových prvkov.
Banánovník plodí trikrát do roka.
Pre vývoj potrebuje teplotu
najmenej 10 až 14 stupňov. Každá
rastlina je schopná dávať ročne
65 až 100 kg plodov.
Plody sa obyčajne konzumujú
surové, na dlhšie skladovanie sa
sušia. Z nedozretých plodov vyrábajú
pivo. Zeleninové odrody
sa smažia, varia alebo miešajú s
kokosovým mliekom. Práve toto
jedlo považujú Indiáni v Hondurase
sa národné a volajú ho wabul.
Plody sa využívajú aj v medicíne.
Banánové šupky, steblá a
listy slúžia ako potrava hospodárskych
zvierat. Čerstvé listy
využívajú aj ako taniere alebo
baliaci papier. Banánovník poskytuje
vlákno na rohože, paravány,
z odpadu sa vyrába papier
– najmä z banánovníka textilného,
teda manilského konope, robia
z neho aj lodné laná.
Zaujímavosti z kulinárstva
Ešte v časoch, keď si ľudia v
Európe pochutnávali na varených
kostiach ulovených
zvierat, Gréci poznali také
delikatesy ako knedličky z
pávieho mäsa, varené vajcia
morských vtákov, korenené
syry amedovékoláčiky,
pomaranče a iné ovocie
Orientu.
Špeciality si zachovali
Používali veľa oregana, mäty,
bobkového listu, kôpru, pili voňavé
vína. Veľmi užitočným vynálezom
bol dvakrát pečený
chlieb paximadi, čo je vlastne
suchár. Dodnes nesie meno pekára
Paxamosa, svojho tvorcu a
nájdete ho v gréckych obchodoch,
pečú ho z rôznych druhov
múky. Kedysi ho ocenili námorníci,
cestovatelia a vojaci na dlhých
cestách, teraz je najmä prílohou
ku káve. Jedným z tradičných
jedál je aj pita, plnené šatôčky
z papierovo tenkého cesta
nazývaného filo. Kedysi ich plnili
medom či syrom, dnes aj
mäsom, špenátom či inou zeleninou.
Používanie hrozna v
gréckej kuchyni je také staré ako
jeho pestovanie. Okrem hrozna
používali Gréci aj viničové listy.
Antický recept na plnené viničové
listy – dolmades – bol známy
vo väčšine starovekých
gréckych kolónií na pobreží
Pontu pri Čiernom mori.
Olivy sú základnou súčasťou
gréckej kuchyne. Oliva spolu s
chlebom a syrom feta tvorila
najjednoduchšie základné jedlo.
Na jeseň olivy zo stromov strasú
a pozbierajú. Nakladajú ich do
slaného nálevu a oleja. Drvené
olivy poskytujú olej, ktorý je
liekom na choroby od detských
kolík až po stareckú slabosť. V
krajnách, kde konzumujú veľa
olivového oleja, je menej srdcových
chorôb.
Ani jedna časť olivy nie je bez
úžitku. Zvyšky oleja vyvarujú na
mydlo a zvyšky drene vracajú do
zeme ako hnojivo alebo používajú
na kúrenie. Nájdu sa tu aj staré
olivovníky. V Aténach vraj
existuje strom, pod ktorým sedával
Platón.
Bolesti kostí a kĺbov
Tieto bolesti často súvisia
s nedostatkom pohybu a
nesprávnou výživou. Niektoré
ochorenia jemožné
pomocouprírodných prostriedkov
zmierniť.
Degenerácia svalov
Denne pijeme pol litra čaju z
alchemilky a postihnuté miesta
masírujeme tinktúrou z
prasličky alebo z kapsičky, treba
vydržať aspoň dva týždne.
Bylinkový olej
Rovnaké diely nadrobno posekanej
vňate rozmarínu a levandule
dáme do fľaše, zalejeme
olivovým olejom. Dáme do
vody a 3 hodiny zahrievame,
občas zamiešame. Potom bylinky
vytlačíme, olej prelejeme
do tmavých fľaštičiek. Masírujeme
svaly pri bolestiach.
Koxartróza
Pijeme čaj z rovnakých dielov
vňate prasličky, brezy, žihľavy
a túžobníka. Súčasne robíme
na niekoľko hodín teplé zábaly
postihnutých miest z pomliaždených
listov kapusty alebo
listov či koreňa kostihoja.
Chronický zápal kĺbov
Zmes pripravíme z rovnakých
dielov vňate púpavy, žihľavy,
prasličky, rebríčka, listov brezy
a orecha. Zápar pijeme počas
šiestich týždňov.
Ischias
Pripravíme čaj z rovnakých
dielov medovky, levandule,
ľubovníka a chmeľu. Do čaju
pridáme lyžičku valeriánovej
tinktúry. Zvonku urobíme obklad
z listov deväťsilu.
Babkin obklad
Lieči opuchy a vonkajšie bolesti.
Postrúhané surové zemiaky
uvaríme v troche mlieka na
kašu, pridáme asi tretinu ražnej
pálenky, rozmiešame s
mliekom na hustotu kaše. Natrieme
na plátno a teplý obklad
prikladáme na boľavé miesta.
Každé dve hodiny vymieňame.
Nakoniec miesto premasírujeme
a natrieme rozmarínovolevanduľovým
olejom.
Na kĺby
Zemiaky uvarené v šupke roztlačíme,
pridáme polovičný objem
pomletého čerstvého alebo
sušeného koreňa kostihoja.
Dáme na plátno, pokvapkáme
arnikovou tinktúrou, priložíme
na boľavé miesta a necháme
pôsobiť cez noc.
Škvarkovníky
Príprava je síce pracná, ale
všetci, ktorí si na škvarkovníkoch
pochutia, ich aj
ocenia.
Potrebujeme 600 g hrubej
múky, 250 g škvariek, soľ, 40 g
droždia, 0,25 l mlieka, lyžičku
cukru, 30 g masla a 3 žĺtky.
Časť múky vymiešame s
pomletými škvarkami a soľou.
Do druhej časti múky pridáme
vykysnutý kvások z droždia,
trošky mlieka a cukru. Pridáme
rozpustené maslo, žĺtky,
soľ a mlieko. Cesto vymiesime
a necháme vykysnúť. Vykysnuté
rozvaľkáme, preložíme
škvarkovým cestom a spolu
natenko rozvaľkáme. Preložíme
a necháme vykysnúť. Opäť
rozvaľkáme a takto postupujme
niekoľkokrát. Z cesta
okrúhlou formičkou vykrojíme
pagáčiky. Dáme na plech,
potrieme rozšľahaným vajcom
a upečieme.
DOBRÉ RADY
l Karfiol odložený na zimu zabalíme do pergamenu,
prikryjeme vlastnými listami a korene
zahrabeme do piesku.
l Kel pred varením nesparujeme, lebo stráca
farbu a chuť. Niekoľko minút varíme kel nezakrytý,
aby čpavé látky, ktoré obsahuje, unikli
spolu s parou. Keď je pri varení karfiolu v kuchyni
pach, na platňu sporáka prskneme niekoľko
kvapiek octu. Vzduch sa vyčistí a zápach
nebude cítiť.
l Ak chceme aby karfiol ostal biely, dáme do
vody na varenie trochu mlieka alebo citrónu.
l Hlávkový šalát vydrží dlhšie, keď hlúbik namočíme
do studenej vody.
l Zeleninovú či mäsovú polievku prifarbíme
postrúhanou mrkvou opraženou na tuku. Pridávame
pred dovarením.
l Chuť mrkvy môžeme zlepšiť kečupom alebo
citrónovou šťavou a dobre umytou postrúhanou
citrónovou kôrou.
l Zvädnutú zeleninu vylepšíme tak, keď ju vložíme
do studenej vody s trochou octu. Karfiol po
varení zostane biely, keď pridáme trochuoctu
