Divadelné dni ochotníkov v Hlbokom

V kronikách zistili, že hra sa už v Hlbokom
hrala to v rokoch 1936 – 1937.
Toto dielo popredného slovenského
dramatika je všeobecne známe
a vzniklo na základe skutočnej
udalosti z obdobia meruôsmych
rokov. Zobrazuje tragický príbeh
hurbanovského dobrovoľníka
Juraja Langsfelda, ktorý za svoje
ideály a presvedčenie neváhal
položiť svoj mladý život. Tak to
aj povedal slovami, ktoré sa stali
mottom hry: „Teraz ma súdia
nepriatelia, ale budú ma niekedy
súdiť i Slováci a u tých by som
nechcel prepadnúť.“
Hru scénicky pre Divadelný
spolok J.M.Hurbana spracovali a
upravili Dana a Emil Žák, ktorý ju
aj režíroval. V titulnej úlohe vystúpil
ich syn Michal Žák. Z tohto bolo
jasne vidieť, že v Hlbokom je láska
k divadlu dedičná a stále živá. V
predstavení boli len dve ženské
úlohy a tak si s chuťou, s veľkým
elánom a nadšením zahrali predovšetkým
muži: známi i menej
známi hlbockí ochotníci a v dvoch
menších úlohách vystúpil ako
hosť bratislavský herec, rodák zo
Senice Ján Slezák. Ďalšímu hosťami
boli členovia Záhoráckého šermírsko-
divadelného súboru Ivan
Miča a Rastislav Benža. Za povšimnutie
stála aj výprava, pretože
okrem hlbockých krojoch sme tu
videli kostýmy z Divadla A.Bagara
v Nitre a z Folklórneho súboru Kopaničiar.
Na nedeľné predstavenie zavítali
hostia z DAB Nitra: riaditeľ
divadla Ján Greššo, vedúca umeleckej
prevádzky PaedDr. Hudecová
a herec Dušan Lenci. Svojím
profesionálnym pohľadom cenili
výborné herecké umenie amatérov.
Trocha na škodu bola menšia
účasť divákov. Snáď to bolo spôsobené
obavou, že vážny námet nebude
zaujímavý. Ale nikto z tých,
ktorí do Hlbokého prišli, neľutoval,
pretože to bol veľmi pekný večer, aj
keď vážny, ale zato priniesol kúsok
histórie a bol predvedený s veľkým
zanietením. Dôkazom toho je i pozvanie
na Brezovú, kde Hlbočania
vystúpia koncom apríla.
Klasika však v Hlbokom v tejto
sezóne nechýbala a videli sme ju
už 7. marca, kedy si členovia Jednoty
dôchodcov pripravili pre seba
program na členskú schôdzu.
Správne predpokladali, že bude
zvedavá aj širšia verejnosť preto
umožnili ostatným milovníkom
divadla návštevu tohto predstavenia.
Vybrali si hru Konopa, konopa,
ktorú v roku 1982 napísal Pavol
Morávek a v tom istom roku bola
pod režisérskou taktovkou Márie
Pisklovej nacvičená a uvedená.
Tohotoročnej obnovenej premiéry
sa autor už nedožil, ale zato
režisérka zostala tá istá, iba jej aj
hercom pribudol nejaký ten rôčik
a zopár šedín. Dôležité je, že chuť
do divadla zostala. Išlo vcelku nenáročnú
hru, ktorá však verne zobrazila
spracovanie konopí od samého
začiatku. Herci ukázali trepanie,
motanie, pradenie, diváci sa
stretli s mnohými, už aj čiastočne
zabudnutými výrazmi: kolovrat,
motovidlo, hachla, trlica.
Celý večer bol pretkávaný muzikou
spevom, tancom, prekáračkami
a na záverečnom oldomáši
(kedysi sa mu hovorilo lepenica)
nechýbali na javisku dobré šišky,
jabĺčka či pravá hlbocká slivovica.
OĽGA ZLOCHOVÁ