Strieborné si odnieslo 119 vzoriek.
Bronzovú medailu neudelili.
V poradí šiesty ročník zaznamenal
rekord. Vinári prihlásili
do súťaže až 570 vzoriek. Tie
hodnotilo desať degustačných
komisií. Zhodli sa na tom, že
kvalita vín je veľmi vyrovnaná,
preto udelili veľký počet zlatých
a strieborných medailí.
„Každý z nás hodnotí samostatne
každú vzorku. Najprv
vzhľad, farbu a čírosť. Potom aj
čuchový vnem, čistotu a chuťovú
kvalitu. Dôležité je aj to, ako
dlho víno chutí, ako dlho ho po
vypití ešte v ústach vnímame,“
hovorí člen degustačnej komisie
a vinár Peter Pápay. Preto rozlišujú
vína na kratšie, ktorých
chuť po prehltnutí odíde a na
dlhé vína, ktoré sú ťažšie. „Koľko
taká chuť trvá, sa nedá presne
určiť, ale dá sa hovoriť i o minúte,
ale len pri silných vínach,“
vysvetľuje Pápay. Na záver
komisia zhodnotí celkový dojem
z ochutnávky danej vzorky.
„Dobré víno nesmie byť choré,
nesmie obsahovať sírku ani zoxidovať,
lebo to úplne prekryje
charakter odrody hrozna. Ak zapácha,
nevieme ho vôbec ohodnotiť.
Medzi vzorkami som na
zlé víno nenarazil. Ale sem-tam
sa stáva, že sa pripletie aj zlé,“
dopĺňa. Dnes sú však podľa neho
degustátori veľmi prísni, ale zároveň
kvalita slovenských vín
každoročne prudko narastá. „V
porovnaní so zahraničím sa
hanbiť nemusíme, máme odrody,
ktoré sú pre nás typické, a
práve to je naša cesta, ako sa
ukázať svetu,“ upozorňuje.
Slnko a voda dodávajú
arómu
Na ochutnávke sme skúsili čisto
chlapské víno – Alibernet s cukornatosťou
24. „Nie je to nič
nezvyčajné. Tejto odrode hovorím
ukrajinský divoch, má temnú
čiernu farbu, a to už tak často
nebýva. Svoje robia slnko a závlaha,“
objasňuje. Pri vychutnávaní
si vína treba sledovať intenzitu
chuti. Alibernet v sebe
skrýva chuť drobného lesného
ovocia, najmä jahôd a malín.
Dozrieva v dubovom sude a potom
ho vinári fľaškujú. Práve
vtedy dozrie na nádhernú chuť,
ktorú však ocenia najmä muži.
Medzi množstvom vzoriek
vynikol aj Devín, ktorý pochádza
z novovyšľachtenej odrody
hrozna, ktorého pestovanie je
na Slovensku už aj povolené.
Druhá nová odroda sa volá Hetera
a zatiaľ je ešte v štádiu pokusov.
„Obe sú vyšľachtené na Slovensku,
dokonca ju už pestujú aj
na Morave. Zaujímavá je tým, že
tvorí veľa cukrov, preto sú vínka
nádherne voňavé. Po tramíne
zdedili korenisté tóny a zároveň
aj mohutnú plnú chuť,“ hovorí
vinár Jozef Teplan z Úľan nad Žitavou.
Podľa neho Slováci už objavili
kvalitnú chuť vína a dávajú im
prednosť pred obyčajnými stolovými.
Na trhu sa objavili vína,
ktoré majú namiesto korkovej
zátky umelú, čo u mnohých
bežných konzumentov vyvoláva
dojem menej kvalitného vína.
„Chuť vína zátka nemení, použitie
zátky nesvedčí o tom, či je
víno dobré alebo zlé. Najlepšie
francúzske vína majú umelú
zátku,“ dopĺňa Teplan. V súčasnosti
prebiehajú štúdie, ktoré
posudzujú vplyv rôznych zátok
na víno. Výsledky však budú
známe až o niekoľko rokov.
Najlepšie víno je zaplatené
S krásnym červeným Cabernetom
Sauvignonom zažiaril na
súťaži Skaličan Alojz Masaryk.
Výhra ho potešila, pretože je
priaznivcom čistých prírodných
vín bez akýchkoľvek prísad.
„Som ešte zo starej školy a prekáža
mi, keď sa do vína niečo
pridáva. Je to dnes svetový
trend a naši vinári sa mu prispôsobujú,
pretože chcú zvíťaziť,“
vyznáva sa Masaryk. Do svojich
červených vín pridáva iba vaječné
bielka, ktoré sťahujú bielkoviny.
To je dôvod obľúbenosti
jeho vín. Zachovávajú si svoju
kvalitu. „V červených vínach sa
vyrovnávame svetu, ale myslím
si – čo si dorobíme na Slovensku,
nech sa tu aj vypije. Máme radi
dobré víno a ľudia si naň zvykli.
Nechcú žiadne ťažké, ale jednoduché
a svieže,“ dodáva. Najlepšie
víno je podľa neho to, ktoré je
predané a zaplatené.
RASŤOPIOVARČI
