Z jej ostatnej zbierky básní
„Chystám Ti miesto“ recitovala
renomovaná interpretka umeleckého
slova Hilda Michalíková i
autorka sama. Duchovný odkaz
poézie umocnil Chrámový zbor
pri Rímskokatolíckom farskom
kostole Panny Márie v Senici so
sólistkami speváčkami Katarínou
Kružíkovou a Máriou Trškovou v
hudobnom sprievode Petra Fordinála.
Poklonu za hĺbku odkazov
zo zbierky Eve Fordinálovej vyslovil
básnik Pavol Stanislav.
Riaditeľka Záhorskej knižnice Katarína
Soukupová pripomenula, že aj
knižnica má zásluhy na tom, že od
roku 1997 E. Fordinálovej vyšli už tri
zbierky poézie umožňujúce odkrývať
vnútro ľudskej duše literárnej teoretičky
a historičky.
Podnet na vydanie jej prvej zbierky
básní „Vôňa Záhoria“ (po nej vyšla
aj ďalšia „Neprestanem Ťa hľadať“)
vzišiel od knihovníčok a spisovateľa
Petra Andrušku, keď E. Fordinálová
zvíťazila v celoštátnej súťaži
Literárna Senica Ladislava Novomeského.
Návštevníci podvečera sa od Evy
Fordinálovej dozvedeli aj o restoch
voči poznaniu našej identity. V čase,
kampane proti pojmu „starí Slováci“
ešte mnohí „nevieme čítať vnútorný
obsah nášho štátneho znaku“. Nepoznáme
lokalizáciu jedného z trojvrší
nášho štátneho znaku (Tatra, Matra,
Fatra) na území dnešného Maďarska,
kde si ľudia dodnes zachovali
väzbu k Slovensku. Oveľa viac by
sme pri komunikácii so susedmi v
Európe mali Slovensko vnímať ako
„zásobáreň živej duchovnej vody.“
Mierumilovnosť, na rozdiel od dravosti
(levov a orlíc) v znakoch susedov,
charakterizuje dvojramenný
kríž už od čias byzantskej misie Cyrila
a Metoda. E.Fordinálová to v
zbierke „Chystám Ti miesto“ zdôraznila
aj veršami: „Pane, Ty zavše
naložíš/ na plecia verných ťažký
kríž./ Nám vložil si až dvojramenný
na ne./ Z lásky, Pane? Dejinami ho
nesieme./ A vždy nás dvíhal zo
zeme./ Modlitba s prácou boli naše
zbrane.“ (MS)