V súčasnosti je študentom
právnickej fakulty v Bratislave.
Od septembra by rád začal študovať
aj na národohospodárskej
fakulte v odbore národné hospodárstvo.
Donedávna pracoval
v advokácii, teraz už len v oblasti
médií.
„To, že zatiaľ stíham popri
práci a štúdiu aj „poslancovať“,
je asi taký malý zázrak. Alebo je
to možno tým, že si viem čas
dobre zadeliť.“
Prečo kandidoval?
„Bol to taký súhrn vnútorného
nepokoja, výzvy niečo dokázať a
asi klinčekom tomu všetkému
bolo zastupiteľstvom odklepnuté
nákupné centrum vedľa historickej
pamiatky. Záujem o
dianie v meste sa vo mne vzbudil
ešte počas štúdia na gymnáziu,“
hovorí najmladší poslanec
mestského zastupiteľstva v Malackách.
Prekvapili ho zasadnutia niečím?
„Situáciu som trochu poznal,
síce len z pozície občianskeho
pozorovateľa, preto som
mal už isté predstavy o tom, ako
a čo by som zmenil. No musím
priznať, že som netušil, že zastupiteľský
zbor je až tak neskutočne
strnulý orgán, to ma
prekvapilo. Mám s tým osobný
problém doteraz. Očakával som
tiež, že bude väčší priestor na
vecnú diskusiu, ale ako vidím,
nie je. Z tých technických vecí
ma naďalej prekvapuje, že sa
niektorí poslanci dokážu viackrát
za sebou zdržať hlasovania.“
Na otázku, či by si vedel do
budúcnosti predstaviť seba vo
funkcii v samospráve, Juraj
Říha odpovedá: „V tejto chvíli si
viem predstaviť všetko. Rád by
som sa pracovne zameral na verejnú
oblasť. Samospráva je
nádherná a do budúcnosti sa
rozvíjajúca oblasť, ale je to všetko
o príležitostiach. Ktovie. Pred
takými piatimi rokmi som šiel
na medicínu s vyhliadkou, že
budem lekár. A vidíte, dnes je
všetko inak.“ (smiech)
Pri rokovaniach zastupiteľstva
patrí k najčastejšie diskutujúcim
poslancom. Zdalo by sa,
akoby v poslaneckom zbore pôsobil
už prinajmenšom tretie volebné
obdobie. Presvedčivo argumentuje
a často sa pritom odvoláva
aj na názory občanov
svojho volebného obvodu, s ktorými
udržiava čulý kontakt.
V ostatnom období sa však v
súvislosti s tým vyskytli aj skúsenosti,
ktoré ho zamrzeli. „Ľudia
sú večne nespokojní, ale to
asi nezmením. Uvediem konkrétne.
Najskôr sa mnohým občanom
nepáčilo, keď boli poslanci
pasívni. A keď prišiel niekto
aktívnejší, možno vyčnievajúci
z radu, vnímajú to, ako som
sa už žiaľ dopočul, ako predvolebnú
kampaň na primátora. V
tej chvíli už prestávajú vidieť
výsledky, ale snažia sa hľadať
možné dôvody. Oveľa viac som
však sklamaný z toho, že dnes sa
mnohí ľudia tvária nezaujato.
Môžem poukázať na príklad.
Pred nedávnom sme rekonštruovali
so skupinou občanov detské
ihrisko. Zopár rodín sa podujalo
pomôcť, ale prevažná väčšina
chodila vôkol nás, nevšímajúc
si, a prvý deň čo bolo ihrisko
hotové, prišli s deťmi a vraveli:
„Aké pekné, to je nové?“ Aj takí
teda sme. Alebo je tiež zaujímavé,
že niektorí ľudia sa začnú zapájať
do diskusie, až keď sa ich
vec výsostne týka. To by už malo
postupne vymiznúť.“
Zastupovať občanov nie je
jednoduché
Ako je známe, byť poslancom
mestského zastupiteľstva nie je
vôbec „lukratívnou“ záležitosťou.
Symbolické odmeny nemôžu
vynahradiť čas a úsilie spojené
s výkonom funkcie.
„Ten čas sa ťažko vymeriava,
keďže aj ľudia vidia len zasadnutia
zastupiteľstva. Avšak podľa
mňa je oveľa dôležitejší čas strávený
práve medzi zasadnutiami.
Treba si veľa vecí prejsť s odborníkmi,
vypočuť si aj ľudí a mnohokrát
navštíviť mestský úrad
kvôli občianskej agende. To, že
si veci kontrolujem je možno
tým, že som zvyknutý pracovať
sám. Neviem či je to dobre, ale
viem, že ma to stojí viac času,
prejsť si všetko a pripraviť sa.“
Pred voľbami bol novou tvárou,
ale aj napriek mladosti mu
ľudia dali svoj hlas. Zrejme z dôvodu,
že sa nebál a prišiel medzi
nich. Ako sám vraví, urobil veľmi
jednoduchú vec, spýtal sa na
ich problémy.
„Veď predsa o tom by to malo
byť. Neskrývam sa, zberám občianske
podnety a pomáham ich
riešiť. Podarilo sa mi už úspešne
zapojiť občianske sily do výstavby
detského ihriska, pričom
od prvého momentu to bolo celé
postavené na vzájomnej spolupráci.
Ľudia mali možnosť sa vyjadriť,
dokonca ovplyvniť výsledok
veci pred konečným riešením.
Vyjadrili sa, že nemajú často
možnosť participovať na rozhodovaní.
Prijali to teda veľmi
pozitívne. A to už len keď som
prišiel ako poslanec v montérkach.
(smiech)
O týždeň prvý raz podráždim
skeptikov voči verejným zhromaždeniam
tým, že pozvem občanov
na výročné stretnutie,
aby sme predložili s ďalším poslancom
za môj obvod odpočet
vykonanej práce. Uvidím, možno
nás (dvoch) poslancov bude
viac ako občanov, ale napriek
tomu to skúsim. Veď na čo sa potom
budú vyhovárať tí, ktorí
dnes kričia, že nemajú informácie
či stratili spojenie s poslancom?“,
lišiacky poznamenal
najmladší mestský poslanec.
MAREKBRNA