V roku 2006 sa agrosektor po
predchádzajúcich stratových rokoch
konečne dostal do čiernych
čísiel a vykázal zisk 1,3 miliardy
korún. Nie je to však priamou
zásluhou samotných poľnohospodárov,
ale predovšetkým
výhod, ktoré Slovensku prináša
členstvo v Európskej únii (EÚ).
Vďake štedrej podpore únie
Ministerstvo pôdohospodárstva
v spolupráci s Pôdohospodárskou
platobnou agentúrou každoročne
do agrosektora pumpujú
miliardy korún v podobe nenávratných
finančných príspevkov.
Podľa vyjadrenia Aleny Walterovej,
hovorkyne VÚB banky, sa
poľnohospodárstvu „od vstupu
Slovenska do EÚ podarilo zastabilizovať
svoje postavenie v rámci
slovenskej ekonomiky a dokonca
otočiť dovtedy nepriaznivý
trend k lepšiemu“. Kým pred
vstupom do EÚ agrosektor upadal,
„v ostatných rokoch sa podiel
poľnohospodárskej prvovýroby
na hrubom domácom produkte
vyšplhal späť nad štyri
percentá“, dodáva Alena Walterová.
Poľnohospodári dostávajú od
štátu viacero druhov dotácií.
Nenávratné finančné príspevky
môžu dostať v rámci Sektorového
operačného programu
Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka,
prípadne v rámci Plánu
rozvoja vidieka.Veľmi dôležitým
druhom dotácií sú Priame platby.
Priame platby
Základným cieľom priamych
platieb je zabezpečenie primeranej
životnej úrovne poľnohospodárov.
Existuje niekoľko typov
platieb.
Prvým typom dotácie je jednotná
platba na plochu. Finančné
prostriedky sú určené pre roľníkov
hospodáriacich na pôde s rozlohou
minimálne 0,3 hektára.
Druhým typom sú doplnkové
priame platby, ktoré sú vyplácané
pre plodiny pestované na
ornej pôde (na tabak alebo
chmeľ), ako aj na chov zvierat.
Ďalšími typmi sú osobitná
platba na cukor, ako aj platba
na pestovanie energetických
plodín.
Štátny rozpočet na rok 2008 počíta
s vyčlenením sumy 6,7 miliardy
korún na priame platby.
Predstavuje to však len 50 percent
úrovne krajín pôvodnej európskej
pätnástky. V uplynulom
roku pritom tento podiel predstavoval
až 70 percent.
Za obdobie od roku 2007 do 2013
by celková suma plynúca na
podporu slovenského vidieka a
agrosektora mala prekročiť 2,5
miliardy eur.Takmer dve miliardy
prídu z eurofondov a zvyšok
bude čerpaný zo štátneho rozpočtu.
Po roku 2013 sa má objem
finančných prostriedkov na rozvoj
vidieka zvýšiť a naopak dotácie
na priame platby sa majú
znížiť.
Problémové termíny
Poľnohospodárom boli dotácie
donedávna vyplácané až ku
koncu kalendárneho roka. Teda
až potom, čo peniaze skutočne
potrebujú, v čase, keď je obdobie
zberu úrody v plnom prúde.
Vzniká tak časový nesúlad medzi
potrebou a skutočným prijatím
finančných prostriedkov.
Tento časový nesúlad je dôvodom,
prečo sa počnúc od tohto
roka mení termín na podávanie
žiadostí o poskytnutie podpory
v poľnohospodárstve formou
jednotnej platby na plochu.
Poľnohospodári sa budú musieť
so svojimi žiadosťami viac poponáhľať,
termín na ich podanie
sa skrátil z 30. júna na 15. apríl.
Vďaka tomu môžu byť dotácie
prerozdelené skôr medzi samotných
poľnohospodárov. Časový
nesúlad sa však pravdepodobne
nepodarí úplne odstrániť
a pretrvá napriek skrátenému
termínu, pretože peniaze sú potrebné
najviac v čase zakladania
úrody.
Banky poskytujú agroúvery
Spomínaný časový nesúlad
však pomáhajú riešiť bankové
inštitúcie, ktoré agrosektoru
ponúkajú špecializované preklenovacie
úvery. Vďaka úverom
môžu poľnohospodári získať
peniaze už vtedy, kedy ich
najviac potrebujú, teda na začiatku
roka. Kým v minulosti
banky veľmi opatrne pristupovali
k poskytovaniu úverových
zdrojov pre agrosektor, dnes už
je situácia odlišná. Postoj bankárov
sa postupom času zmenil
a poľnohospodári sa vďaka dotáciám
z fondov EÚ stali atraktívnymi
klientmi.
Najväčší objem prostriedkov
plynie do oblastí so silnou poľnohospodárskou
tradíciou. Ako
potvrdila Alena Walterová z VÚB,
najviac peňazí poskytla banka
košickému, popradskému, zvolenskému
a prešovskému regiónu.
Priemerná výška preklenovacieho
úveru vo VÚB pritom
dosiahla sumu 3,9 milióna korún.
Úverové podmienky
Na Slovensku ponúka agrosektoru
preklenovacie úvery niekoľko
bánk. Tento produkt sa nachádza
v portfóliách nielen veľkých
bánk (Slovenská sporiteľňa,
VÚB, Tatra banka, UniCredit,
ČSOB), ale aj tých menších (OTP,
Dexia, Volksbank, Istrobanka),
dokonca ho ponúka aj špecializovaná
Slovenská záručná a rozvojová
banka. Podmienky poskytovania
preklenovacích úverov
v jednotlivých bankách sú
vzájomne porovnateľné a sú medzi
nimi len minimálne rozdiely.
Vo všeobecnosti platí, že poľnohospodár
musí pôsobiť minimálne
dve zdaňovacie obdobia
na vlastnej alebo dlhodobo prenajatej
pôde a klientovi úver
banka môže schváliť ešte skôr
ako žiadosť o dotáciu schváli
Pôdohospodárska platobná
agentúra (PPA). Podmienkou
však je schválenie dotácie v predchádzajúcom
kalendárnom roku.
Výška úveru pritom môže
byť vo väčšine prípadov až do
výšky 100 percent priamej podpory
schválenej PPA, výnimkou
je ČSOB, ktorej preklenovací
úver nepresiahne 90 percent
dotácie.
Klienti bánk si môžu úver
v banke vybaviť pomerne rýchlo,
po predložení potrebných dokladov
banka dokáže poskytnúť
peniaze už za dva pracovné dni.
Takto rýchlo sa dá úver vybaviť
napríklad vo VÚB, Tatra banke,
prípadne v ČSOB.
Preklenovací úver je vedený ako
bezúčelový, bez povinnosti zdokladovania
použitia finančných
prostriedkov. Zabezpečenie úveru
je jednoduché, vo väčšine
prípadov banke postačuje bianko
zmenka. Podmienkou tiež je,
že má klient v danej banke vedený
bežný účet.
Úver je krátkodobý so splatnosťou
do jedného roka, vyplatený
jednorázovo až po pripísaní samotnej
dotácie z PPA. Banky
však spravidla umožňujú aj
predĺženie doby splatnosti.
Richard Hanusek
