Mnohé rodinné vinice totiž s
vyšším vekom svojich zakladateľov
prichádzajú o pokračovateľov.
Čo sa dá robiť pre ich zachovanie?
Akú majú perspektívu?
Pýtali sme sa nielen vinárov
s oceneniami za najlepšie
vystavené vína.
František Vach,(agronóm
družstva) víťaz odrody Rulandské
biele. Ako dlho sa
venuje vinohradníctvu?
- Fakticky od detstva. Ešte môj
otec mal vinohrad, zdedil som
to po ňom. Mám tisíc koreňov
viniča. Obrábam ich sám s rodinou.
Už máte aj vinič postrihaný?
- Asi tretinu mám ostrihaných.
Ráno, keď je prímrazok, tak sa
dá strihať. Do konca februára
to musím mať, aby som mohol
potom viazať.
Čím to je, že vinohradníkov
ubúda?
- Je to generačný problém, že
mladí ľudia nemajú vzťah k vinohradom.
Starí odchádzajú,
prestávajú robiť a vinohrady
ostávajú neobrobené.
Aj budete prijímať brigádnikov
na dostrihanie a doviazanie?
- Nie. Ostrihám sám, lebo to je
základ ďalšej roboty, ani rodinných
príslušníkov na strihanie
neberiem.
Čo ste vlani mali najsladšie?
- Keďže bol z hľadiska cukornatosti
jeden z tých výnimočnejších
rokov, najsladší som mal
Tramín, ten mal 24,5 stupňa
cukornatosti. Rulandské biele,
ktoré som mal ocenené, malo
23, Müller mal 20, Veltlín 19.
Keby ste mali spropagovať
vinohradníctvo tým, ktorí sa
muešte nevenujú, ale by
možnochceli?
- To musí človeka samého popadnúť,
musí mať človek záľubu,
chuť na to koštovanie vína.
Jozef Vach, víťaz za odrodu
Tramín (od roku 2008 dôchodca,
predtým súkromne hospodáriaci
roľník).
„Zatiaľ sa vinohradníctvu venujem
40 rokov. Ktorý rok bol z
pohľadu vinohradníka taký najúspešnejší?
Rok 2003 bol výborný
ročník, prejavilo sa to aj
v cukornatosti, mal som aj 24.
Tie Tramíny aj u nás v Koválove
dosahujú cukornatosť 23-24.“
Koľko koreňov viniča máte
vy?
- Ja kupujem hrozno, a vlastných
koreňov mám 360. No postrihané
nemám zatiaľ nič. Len
dosádzam nové namiesto starých.
Snažím sa dávať aj nové
odrody, ale nemám veľmi kde.
Skúšam napríklad Devín...
Ak by ste mali niekomu poradiť,
alebo ho pre vinohradníctvo
získať, čím je zaujímavé
pre vás?
- To je pre mňa koníček, mňa to
baví, tak sa tomu venujem. Z
vinohradníkovho roka mám
najradšej jeseň. Keď už to hrozno
dozrieva, je krásne, žltne a
nalieva sa. Vtedy to je vo vinohrade
najzaujímavejšie.
Viete, že Európska únia dáva
pri európskych prebytkoch
vín financie aj na to, ak niekto
zníži výmeru viníc? Deje
sa to aj tu v Koválove?
- Deje, ale len tým, že to nemá
pokračovateľov. Starí ľudia už
nemôžu, nevládzu, a nie je nástupcov.
Tí mladí, každý pokýva
plecami, ja si radšej kúpim
víno a nenarobím sa pri tom.
Hovorí sa, aknemáščo robiť,
vysaď si vinohrad.
- To je pravda.
Viktor Greč mladší z Radošoviec
(profesiou programátor
alebo analytik), víťaz odrody
za Veltlínske zelené, neskorý
zber z roku 2003.
„Vinohrad máme s otcom jeden
s asi 300 koreňmi. Postrihané
ešte nemáme nič. Ešte je
skoro. Ešte to má mesiac - dva
čas. A bude to bez problémov.
Záleží od počasia.“
Čovámako programátorovi
dáva vinohradníctvo?
- Baví ma to. Je to relax, oddych.
Pracujem v Bratislave, kde
je stres, hluk. Vo vinohrade je
to úplne iné. Pokoj, pohoda,
príroda...
Ktorú prácu vo vinohrade
radšej prenechávam otcovi?
- (Smiech...) Nerád striekam
vinohrad. To robí väčšinou
otec, lebo ja často nie som doma.
A vylamovanie zálistkov,
to je ešte horšie...
Myslíte si, že keby Európska
únia ponúkala ešte viac peňazí
za vyklčovanie viniča,
že by ste sa aj vy na to dali
nahovoriť?
- Nie, vôbec nie. Prečo? Pretože
mám rád víno a vlastné víno, a
snažíme sa ho s otcom robiť čo
najlepšie. MILANSOUKUP