Pokým sa Natália Žembová zaradila
medzi známe televízne
tváre, prešla rôznymi povolaniami.
Od detstva inklinovala k zdravotníctvu,
chcela pomáhať tým,
ktorí to najviac potrebujú – chorým
a nevládnym. Napokon sa
jej tento sen splnil, takmer desať
rokov pracovala ako zdravotná
sestra. Vždy ju lákali aj umelecké
smery. Dodnes hrá na klavíri,
v detstve navštevovala folklórny,
spevácky, recitačný krúžok a
dokonca aj amatérske divadlo.
Ako vraví, tieto skúsenosti sa jej
pre výkon terajšieho povolania
výborne hodia. Samotná moderátorčina
ju ale vraj nikdy nelákala.
Napriek tomu dnes zisťuje, že
sa v roli televíznej hlásateľky
Správ našla. I keď ide o vyčerpávajúcu
prácu, trúfa si na ňu aj v
budúcnosti.
„Moja práca ma dokonale napĺňa.
Neustále ma núti poznávať
a učiť sa nové veci, získavam
väčší prehľad o dianí doma aj vo
svete a v neposlednom rade aj
nových priateľov a známych v
mediálnom svete.
Medzi negatívami spomeniem
pomerne veľký stres, a to
nielen počas Správ. Mediálna
známosť prináša aj stratu súkromia,
na to si z toho všetkého
zvykám najťažšie.“
Cesta do televízie nebola
priamočiara. Po dlhšom období,
keď pracovala ako zdravotná
sestrička, nastúpili materské
povinnosti.
V tom čase sa rozhodla absolvovať
lekcie na moderátorskej
škole v Bratislave. Získala základy
pohybu pred kamerou a moderovania.
Potom už skúsila
šťastie na konkurzoch. Nasledovalo
rádio Expres, tam pôsobila
ako redaktorka dopravného servisu.
Posun v kariére je aj o šťastí
Náhoda chcela, že dostala ponuku
do Spravodajstva STV, na post
redaktorky kultúry. Od kultúry
bol už len krôčik k moderovaniu
Krátkych správ, vlastnej relácie
Okamih, neskôr aj kresťanské
Orientácie a napokon hlavné
Správy STV.
„V začiatkoch bolo potrebné
najmä zdokonaľovať pohyb pred
kamerou, taktiež trochu „dopilovať“
slovenčinu, artikuláciu a
hlasový prejav. A potom je to už
o šťastí, či si vás niekto všimne a
pomôže vám dostať sa niekam
vyššie.“
Vraj rada varí a vysáva
„Pre mňa je mimoriadne dôležité
rodinné zázemie. Ak nemáte
pokoj, šťastie a rodinnú pohodu,
nemôžete byť šťastní a ani divákovi
nemôžete z toho šťastia a
pokoja dať. Ak mám doma choré
deti, okamžite je to na mne vidieť.“
Po náročných dňoch rastie potreba
vypnúť. Najradšej vtedy
relaxuje pri dobrej knihe a kvalitnej
káve.
„Milujem belgickú čokoládu,
čerstvý vzduch a pokojnú atmosféru
pri kozube u nás v obývačke.
Naše deti sa mi vždy postarajú
o akýkoľvek voľný čas a pre
mňa sú to fantastické chvíle.
Keď som s nimi, zabúdam na
pracovné problémy a oddychujem
v ich spoločnosti. V domácnosti
asi neexistuje činnosť,
ktorú by som nerobila rada.
Veľmi rada varím, pečiem koláče
a upratujem. Po tých stresoch
v práci si doma nepustím ani rádio
ani televízor a rada v tichu
relaxujem pri sporáku a vysávači,“
hovorí s úsmevom Natália.
VRohožníku je spokojná
„Pochádzam z malej dedinky
Horné Srnie pri českých hraniciach.
Preto som bola šťastná,
keď som sa po ôsmich rokoch
pobytu v Bratislave opäť sťahovala
z tohto veľkomesta na dedinu.
Zvykla som si veľmi rýchlo
a rada. Záhoráci nás prijali. Našli
sme si tu veľa priateľov a známych.
Dokonca ich tu mám za
tri roky života viac, ako som si
ich dokázala nájsť v Bratislave
za osem rokov. Nemôžeme sa na
nič sťažovať. Tešíme sa teraz
napríklad aj z úspešnej dostavby
nášho domu. Za najväčší úspech
však naďalej pokladám narodenie
našich detí. Martinka /7/ a
Jakubko /5/ sú najväčšími pokladmi
na svete.“
Manžel i rodičia sú pyšní
A čo vraví na jej kariéru najbližšia
rodina?
„Rodičia sú nadšení. Nikdy by
si neboli ani len pomysleli, že
ich dcéra, vidiecke dievča, bude
raz moderátorkou Správ. A
manžel? Bez neho by som nemohla
robiť to, čo robím. On je
mojou oporou, keď mávam v
práci ťažkosti a stresy. On mi veril,
keď som začínala, pomáha
mi v domácnosti s varením a
starostlivosťou o naše dve detičky.
Je rád, že mám prácu, ktorá
ma baví, no nie je nadšený bulvárom
a stratou súkromia a
anonymity. Ale pomaly si zvyká.
Veď podstatné je, že sa máme
stále radi.“
MAREKBRNA
