Veselá rozlúčka s fašiangami v Radošovciach a Vieske

Aj tým, ktorým sa nežiadalo
zájsť do kultúrneho domu, sa ušlo
čosi z rozlúčkovej atmosféry.
Stačilo sa postaviť na chodník,
vyzrieť z okna, či vyjsť na priedomie.
Sprievod Vieskou – časťou obce
Radošovce, až do kultúrneho
domu, odštartoval od Mlyna a
bol sprevádzaný ľuďmi ako sa
patrí. Maškary stvárňujúce
zvieratá (prasiatko, kôň,
zajac),farárov, miništrantov,
múmiu, colníkov pátrajúcich po
destilačných prístrojoch, aby
zlikvidovali nepovolené pálenice,
i kameramana obecnej televízie,
smutné vdovy roniace slzy
za umierajúcou basou, aj rozlúčkové
vlajky ako transparenty
na čele sprievodu, to všetko sa
dalo vidieť, aj počuť za zvukov
dychovky. Nielen s dopravou,
ktorá by mohla ohroziť smútočný
fašiangový sprievod, ale aj
krotiac neskrotených sa úspešne
vysporadúval policajt, ktorý
mal na jednej výložke hodnosť
rotmajstra, no na druhej bol
strážmajstrom. Rado Otépka,
Pavol Kocian, Jozef Volek, Bohumil
Remenec, Peter Lánik,
Marián Zajíček, Pavol Mikula a
mnohí ďalší menovaní, i nemenovaní
v sprievode od Mlyna
nacvičili a stvárnili postavy,
ktoré sa podujali robiť dobrú náladu...
Bolo veselo, aby nemuselo
byť smutno
Gogo-tanečnice, šermiari, tanec
a spev, bohatá tombola...
patrili k rozlúčke s fašiangami v
Radošovciach. Ako tamojší starosta
Štefan Huťťa vníma obdobie,
ktoré pochovaním radošovskej
basy nastalo? „Fašiangy,
Turice, Veľká noc ide...vážené
fašiangové smútočné zhromaždenie,
vážení hostia, milé dámy
, vážení páni, srdečne vás vítam...
Prišli sme sem, aby sme
sa ešte do tej popolcovej stredy
dobre vybláznili, zabavili a poveselili.
A potom 40 dní využili
na to, aby sme si oddýchli a našli
každý sám seba, porozmýšľali
nad svojím konaním do týchto
dní. V tichu pôstneho obdobia
môžeme rozmýšľať aj o tom, čo
by sme mali lepšie urobiť, aby sa
rodina, dedina a spoločnosť ako
taká zblížila, a nebolo toľko svárov,
či už rodinných, alebo susedských,
lebo to trápi všetkých
starostov...“
MILANSOUKUP