Základná umelecká škola v Gbeloch
sa tento rok podujala nacvičiť
skoro so stovkou detí fašiangové
zvyky na Záhorí. I keď
bolo naozaj ťažké skĺbiť a popáriť
žiakov a deti rozmanitého veku
a postáv, ale podarilo sa. Veď ani
v živote to nie je inak. Nie sme
zatiaľ unifikovaní, a to je dobre!
Celý imaginárny fašiangový
deň a večer sa vošiel do jednej
hodiny programu a verte, že odsýpal.
Od vstupu sprievodu s
Turkmi a maškarami, pozvaním
na zábavu až po pochovávanie
basy.
A keďže by veľkú basu asi ani
malí fašiangári neuniesli, musela
stačiť na tento účel viola prekrstená
na basenku.
„Dobrého dňa vinšujeme,
gazdzino ty miuá. Za náš tanec
si nás ucti, z komore nám ňeco
pusci! Miuí turci s maškarama,
vitajte tu medzi nama, na šabličku
kus ssuaniny, dostanete od
gazdziny! Kus... kus... jak mlynárova
hus! Už ste si masného,
už ste si dali, fčil ňeco suadkého,
ked sa vám málí. Pár božích
miuoscí aj šišku suadkú a pro
mňa zahrajte ňejakú rezkú! V
temto domje dobre byuo, dobre
sa nám zadariuo, tak večer doma
nesedzte, aj súsedú zavouajte, s
nama na muzice veseuo si zatancujte!“
Tak sa fašiangovalo a
deti sa vyslovene zabávali. V
choreografiách Martiny Šteflíkovej
sa naozaj vystriedali všetci
jej žiaci, od tých najmenších
škôlkarov až po slečny, ktoré už
chodia na stredné školy. Krojovaná
riaditeľka školy Andrea
Hrnčíriková - Budajová s manželom
Ivanom predala pomyselné
žezlo folklórnych tradícií naozaj
tým najmladším a zdá sa, že ich
to chytilo.
Takže fašiangové zvyky v Gbeloch
nevymrú ani po meči, ani
po praslici. I keď sa na konci
plakalo ako naozaj, farárko kropil
sprievod i divákov v sále starou
kefou, šruml kapela vyhrávala
trasľavý smútočný pochod.
Len basenka si pohodlne spala
svoj ročný sen a maličkých márach.
Veríme že sa po pôste zasa
zobudí a bude tešiť poslucháčov
a tanečníkov svojím zamatovým
hlasom v rukách malých
hudobníkov. Vydarená akcia
hodná pochvaly... i keď už sa pochválila
sama!
Kúcani, Kúcani, mjestečko
na duaňi, pjekné veru
máte...
A nielen mestečko, aj šikovných
učiteľov a žiakov. Milica Barkóciová
so svojím tanečným a literárno-
dramatickým odborom
nacvičila a v dome kultúry aj
prezentovala muzikálik Mrazík.
Bolo to také česko-slovenské
dielko, veď podklady a spevy boli
z českého Mrazíka v podaní Karla
Gotta a Martina Dejdara, hovorené
slovo zasa zo slovenského
dabingu pôvodného filmu.
Mohlo by sa zdať že sa to bilo, no
tak, ako sa nepobili tieto dva
slovanské národy, tak sa aj muzikálik
vydaril bez nejakých rušivých
dojmov.
Vo veľkej miere k tomu prispel
Jožko Antálek v úlohe namysleného,
potrestaného a napraveného
Ivánka, či super Baba Jaga
v podaní Petry Kiripolskej, z
ktorej by mal určite radosť aj
František Filipovský, jej legendárny
„hovorca“.
Maruša prevyšovala všetkých
o hlavu a nebolo nikoho, kto by
sa jej arogantnosti postavil.
Peknú robotu režisérky a choreografičky
Milice ocenila potleskom
naozaj natrieskaná kinosála
v Kútoch.
No, rastú nám to herci, tanečníci
a hudobníci a verím, že to
mnohí dotiahnú k najvyšším
métam na umeleckom kolbišti,
či už u nás alebo niekde vonku.
Veď medze sa dnes nikomu nekladú.
Treba len chcieť a cvičiť,
učiť sa a cvičiť. Veď vraj talent je
len tých prvých desať percent, a
potom už len drina a drina. Ale
vedzte, že krásna. A o to nám
všetkým ide. Žiť v krásnom svete,
plnom krásnych a múdrych
ľudí a vedieť, že sme sa o to aj
sami pričinili!
PAVELNEMECL.
