Slobodňáci
Asi sedem skupín šablárov sa staralo
o to, aby Búre v hanbe neostali.
Najmenej štyri dni od soboty 2.
februára až do polnoci z utorka na
Popolcovú stredu 6. februára sa v
Borskom Mikuláši diali tradičné
fašiangové sprievody obcou. Spájali
sa so želaniami tancachtivých,
s prianiami hospodárovi, aj s
finančnými i gastronomickými
podarúnkami, častovaním tvrdšími
či mäkšími nápojmi. Všetko
s mierou...
Pri jednej zo skupín, ktorá práve
roztáčala šablárske kolo pri základnej
škole sa prihovárame fašiangovému
richtárovi skupiny
mladých Róbertovi Samekovi.
Študuje ekonomiku dopravy v
Brezovej pod Bradlom. Koľkých
má v skupine Slobodňákov?
„Je nás 34 členov. Ponúkali sa aj
ďalší, vyberáme vždy najmä tých
najšikovnejších tanečníkov...“
Juraj Šajdík – bol vedúcim dychovky
z deviatich slobodných
mládencov. Zo svojich schopností
a veselosti vyviezli Búrania čosi aj
do Senice, na Bukovú, i do Plaveckého
Petra.
Po štyroch dňoch boli mnohí aj
bez hlasu. Ale nič to, veď sa z toho
dá vraj o dva dni znova vyzdravieť...
Kedy budú mladí šablári najspokojnejší?
„Keď sa zasa o rok zložíme a zahráme
si v takejto dobrej zostave.
Fašiangy sú aj o partii a dobrých
vzťahoch v nej...“ Jožka Cintula sa
vraj za bubeníka dostal „konkurzom“,
a presadiť sa do priazne kapelníka
mu vraj pomohla tekutá
„tlačenka.“
Veselí Ženáči
Pavol Hajla – slaninár, so slaninou
nastoknutou na šabli, sprevádzal
skupinu ženatých. Od
domu k domu. Pred obecným
úradom práve ktosi dostáva feruľou,
richtárskou palicou, po zadku.
Chlapi ho držia nad hlavami.
To aby si zapamätal tento deň.
Aby bol zdravší počas pôstneho
času.
Richtárom Ženáčov bol Stanislav
Jurík. Vo svojej osemnástke
mal jedenásť šablárov, pokladníka
a 5 slaninárov...Ako Ženáči šli
po prvý raz po 10-ročnom chodení
ako Slobodňáci. Dali si sľub, že
sa v takej dobrej partii musia
„pod šabľami zísť“ a sľub splnili.
Aj kroje mali pošité nové...Tešia
sa, že sú v obci žiadaní a na záver
fašiangu určite nepostrádateľní.
Šéfom ženatých hudobníkov bol
Vlado Vízek.
Slzou zarobiť na kroje
Každý rok si finančnými čiastkami
získanými počas fašiangov
zarábajú aj na budúcnosť. Tú krojovanú.
Veď krojov nie je nikdy
dosť. Na Búroch sa v sobotu v krojovanom
kole zišlo 79 tanečníkov,
no spolu s ďalšími ste tam mohli
narátať 103 ľudí v krojoch. Dušan
Šedivý z obecného Spolku ľudovej
zábavy Slza je rád, že mohli krojmi
vybaviť tohto roku mnohých
ženáčov. Investíciu asi 80-tisíc
korún poskladali – štvrtinu od Slzy,
štvrtinu od Obecného úradu a
polovicu od sponzorov. Keby mali
tak pol milióna, vedeli by, ako ich
použiť. Opäť by sa postarali o kroje
pre tých, ktorým zatiaľ chýbajú.
Ešte tak zo desať rokov chodenia
„pod šabľami“ by potrebovali,
aby finančnými darmi mohli v
Borskom Mikuláši pokryť svoje
fašiangové potreby.
Pred obecným úradom vyzvŕtali
šablári aj Oľgu Cintulovú, búranskú
kultúrničku. Zjavne ju tešilo,
že medzi Ženáčmi sú rúči tanečníci.
A hrialo ju aj to, že ich
obcou chodí zo sedem skupín šablárov,
teda viac ako 80 ľudí, čo ju
vo fašiangových tradíciách robí
jedinečnou.
„Starí boli v nedeľu v kostole.
Tu sa skákalo na parkovisku, pri
zabíjačkových špecialitách veľké
šablárske maxikoleso, kde bolo 79
šablárov, 24 slaninárov. Malo to u
ľudí veľmi pekný ohlas. Bolo to
veľmi pekné, podarilo sa nám
to...“ Teší sa z úspechu Dušan Šedivý
zo Slzy a dodá: „Je zaujímavé
toľko ľudí dať dokopy a že sme sa
zjednotili. To sa dá iba na Búroch
a na fašiangy...“
Slniečko sa opieralo v utorok o
krojovancov v Borskom Mikuláši,
hneď bolo všetko krajšie a pridávalo
to na dobrej nálade. Dušan
Šedivý to okomentoval: „Vidno,
že pán Boh je pri nás. Má Búranov
rád.“
MILANSOUKUP
