Pod Plaveckým hradom je veľkou výzvou rozvoj agroturistiky

Ak by sme sa pozastavili nad
tým, prečo majú tri susedné
obce, t.j. Podhradie, Mikuláš
a Peter totožné označenie
Plavecký, tak v príručkách sa
uvádza, že názov vznikol pravdepodobne
odvodením od pomenovania
bojovného kmeňa
Polovcov (Plavcov), ktorý sa na
tomto území usadil v 13.storočí
na pozvanie vtedajšieho panovníka
Belu IV. Úlohou Plavcov
bolo chrániť hranice štátu.
Súčasnosť a možné perspektívy
Starostom tejto pôsobivej a
históriou známej obce je Marian
Zechel. Keďže vo funkcii
pôsobí ako nováčik, zaujímali
nás jeho prvé dojmy. Starosta
sa bez okolkov zdôveril, že
po roku úradovania zistil, že
všade na úradoch sedia akosi
zvláštni ľudia.
„To je niečo nenormálne,
ako to chodí. Väčšinou úradníci
vždy každý proces len brzdia.
Problémom tu v obci boli
a sú najmä nevysporiadané
pozemky. Napríklad ihrisko
je ešte stále vedené ako lúka.
Časť z tejto „lúky“ patrí ministerstvu
hospodárstva, časť
ministerstvu obrany. Kúpalisko,
ktoré máme dvadsať rokov
zdevastované, má taktiež nezakreslené
pozemky. Za komunistov
tieto administratívne
procedúry stáli takpovediac
pár drobných, lenže dnes za to
musíme platiť veľké sumy, a to
z nášho dosť podvyživeného
rozpočtu,“ posťažoval sa v úvode
Marian Zechel, ktorý je vraj
celkovo z prístupu úradníkov
vyslovene znechutený.
Starostu mrzí, že sa v Plaveckom
Podhradí momentálne
nedajú vykonať nejaké zásadné
zmeny, pretože sa vždy naráža
na nedostatok financií.
„Všetko je hrozne drahé, ak si
vezmeme, koľko dnes stojí meter
štvorcový cesty. Obecné aj
štátne máme v zlom stave, no
rozpočet nás proste nepustí.“
Výstavba kanalizácie taktiež
nie je zatiaľ reálna. Iba zrekonštruované
armádne budovy na
okraji dediny (dnes sociálny
ústav) majú vybudovanú kanalizačnú
sieť, ktorá ústi do
nedávno vybudovanej čističky
odpadových vôd.
Spodná časť dediny by sa
na kanalizačnú sieť teoreticky
mohla pripojiť, lenže je to
finančne veľmi náročné. Samospráva
preto usiluje o získanie
dotácie na tento účel.
Dve tretiny pozemku bývalých
kasární zostávajú stále
nevyužité. Starosta vyvíja snahu,
aby bola táto časť v novom
územnom pláne vyhradená
pre výstavbu rodinných domov.
To však naráža na problém,
ktorým sú úradníci vyššieho
územného celku. Tí sa
podľa starostu nevedia stále
rozhodnúť, či obci tieto pozemky
predať, alebo nepredať.
Úradovanie ale našťastie
prináša aj úspechy. Jednou z
potešiteľných vecí je, že sa podarilo
na Ministerstve vnútra
vybaviť pridelenie staršieho
vozidla pre obecný úrad.
Ďalším pozitívnym javom
bola štyristotisícová čiastka
od Holcimu na výsadbu parkových
drevín v obci.
Nádejné vyhliadky pridávajú
optimizmus
Prioritou samosprávy na
najbližšie obdobie je v zóne
novostavieb realizácia kanalizácie
a následné vybudovanie
cesty. Množstvo prostriedkov
si vyžiada aj úprava budovy
kultúrneho domu. Podľa starostu
sa ako reálne ukazuje
skoré zlúčenie základnej školy
s materskou, čím by sa ušetrili
náklady na prevádzku. Budovu
školy by následne poskytli záujemcom
o prenájom.
Snom Mariana Zechela je začať
ťažiť z daností, ktoré toto
územie ponúka. Je priam predurčené
pre rozvoj agroturizmu.
O to viac, že v obci pôsobí
spoločnosť Agropartner, ktorá
sa už dlhodobo špecializuje aj
na chov koní. V areáli spoločnosti
dokonca nedávno vzniklo
rekreačné centrum.
K rozvoju agroturistiky by
významnou mierou prispelo aj
to, ak by sa začali práce na záchrane
zrúcaniny hradu. Objavila
sa už ponuka od partie
mladých ľudí, ktorí rekonštruujú
podobné pamiatky. Keďže
je hrad v piatom ochrannom
pásme, akékoľvek zásahy zatiaľ
nie sú možné. Problém by
sa dal riešiť vyňatím hradného
areálu z chráneného územia.
Malé Karpaty, jaskyne, hrad
a kaštieľ sú danosti, ktoré
by bolo škoda nevyužiť. Samospráva
sa však chce prirodzene
najskôr sústrediť na
riešenie akútnych problémov
svojich občanov.
Slávna minulosť Podhradia
Renesančný kaštieľ dal v
Plaveckom Podhradí v 17.storočí
postaviť Mikuláš Pálfi. V
18.storočí bol barokovo upravený.
Budova má štyri krídla,
štyri nárožné veže a nádvorie.
Pálfiovci ho vlastnili až do roku
1918 ako lovecký zámok.
Dnes kaštieľ patrí Ministerstvu
vnútra, je v ňom zriadený
štátny archív.
Od kaštieľa vedie po modrej
značke trasa ku najväčšej pamiatke
širokého okolia - Plaveckému
hradu. Už z diaľky
vidno siluety hradu. Na konci
obce sa cez lúku vchádza do
lesa a trasa pokračuje nenáročným
stúpaním lesnou cestou.
Ide o územie Plaveckého
krasu. V okolitých kopcoch sa
nachádzajú jaskyne - Plavecká
jaskyňa, jaskyňa Driny a Deravá
skala. Cesta na hrad trvá
asi dvadsaťpäť minút. Označenie
hrad je dnes už mierne
zavádzajúce. Sú to len rozsiahle
zrúcaniny hradu, ale zato s
pekným výhľadom na okolitú
krajinu. Ruiny hradu vraj patria
medzi naše najkrajšie zrúcaniny.
Vlastníkmi hradu boli počas
stáročí Matúš Čák, Ctibor
zo Ctiboríc, grófi zo Svätého
Jura a Pezinka, Fuggerovci,
Balassovci a od roku 1641 až do
20.storočia boli pánmi hradu
Pálfiovci. Hrad bol zničený počas
Rákoczyho povstania v 18.
storočí.
Ani nie tridsať minút chôdze
stačí, aby ste sa od hradu
dostali ku keltskému hradisku
Pohanská. Je to významné
archeologické nálezisko. V minulosti
tu boli keltské oppidá,
prvé doložené sídla ľudí na našom
území.
MAREK BRNA