Fašiangy oslavujú aj v Lábe

O minulosť a zvyky v období
fašiangov sme sa zaujímali u
ľudového rozprávača Jozefa
Benkoviča.
„Fašiangové oslavy trvali v Lábe
zväčša tri dni. V sobotu začali zábavy
a končili v utorok. Pamätám
si na zvyk, keď si počas fašiangu
chodievali chlapci k dievčatám
pre „pérečko“. Dievčence ich mali
nachystaných veľa, to najkrajšie
však dali svojmu „vyvolenému“.
Tento zvyk sa ale začal okolo roku
1960 postupne vytrácať.
V Lábe nebola tradícia pochovávania
basy. To preto, že sme nemali
sláčikovú hudbu, ale len dychovky.
Zábava sa končila nie pochovávaním
basy, ale hodením „oklepu“
(snopu). Prebiehalo to tak, že pri
tancovačke zrazu prišla „baba“
alebo „stárek“, hodil „oklep“ do
stredu sály, čo znamenalo koniec
zábavy. Posledný tanec bol už na
slame, ktorá sa postupne rozniesla
po celej sále. Vymlátená slama
ako symbol nastávajúceho pôstu
– všetko je už vymlátené, zjedené
a prichádza ten štyridsaťdňový
pôst.“
Jozef Benkovič tvrdí, že fašiangové
sprievody v Lábe nerobievali.
Podujal sa na to pred dvadsiatimi
dvomi rokmi sám, pretože to podľa
neho k správnej dedine patrí.
„Aké boli začiatky? Keď sme
pred dvadsiatimi dvomi rokmi
začali chodiť po dedine, vraveli
sme si, nech je to už konečne dôstojné.
Konečne dôstojné to bolo do
takej miery, že som sa obliekol do
sviatočného kroja a chodil som so
šabľou. Nikoho som vtedy nemohol
zohnať, kto by ma sprevádzal.
Takže prvý ročník, dobre si na to
ešte dnes pamätám, som to bol len
ja a dychovka zo Stupavy. Podcenil
som vtedy ošatenie, bola fujavica,
no ja som chodil jak somár naľahko
v kroji. So šabľou, na ktorú mi
ľudia dávali slaninu. No ale tradícia
sa obnovila a na druhý rok to
už bolo lepšie,“ spomína s úsmevom
pán Benkovič.
Zaujímalo nás preto, ako v súčasnosti
občania reagujú na fašiangový
sprievod.
„Zlepšuje sa to. Mysleli sme si,
že v tomto roku bude už nejaký
útlm. Napokon sa to ale podarilo
zorganizovať. Vďaka neúnavnej
snahe starostky. Fašiangovým
sprievodom v ostatných rokoch
žije takmer celá dedina. Kopa ľudí
ide za nami, tancuje sa, vyvádza.“
A ako vníma fašiangové sprievody
starostka Monika Valúchová?
„Túto lábsku tradíciu pokladám
za veľmi prospešnú. Myslím
si, že pomáha udržiavať dobré
medziľudské vzťahy. Stretávajú sa
všetky generácie a ťahajú v podstate
za jeden koniec. Určite sa to
tu nerobí nasilu.“
Zúčastníte sa sprievodu?
„Áno. Ako prvá zastávka tohto
sprievodu je vždy u starostu. Stretneme
sa pred obecným úradom,
všetkých ich pohostíme, zatancujeme
si. Určite budem vyvíjať
snahu, aby nám táto tradícia nevymizla,
ale naopak, aby bola z
roka na rok lepšia a aby táto akcia
nadchla čoraz viacej občanov,“
spomenula starostka Monika Valúchová.
MAREK BRNA