Snáď i z dôvodu spomienok na
turecké nájazdy a ich rabovanie
v našich končinách sa pri vyvrcholení
fašiangu tesne pred škaredou
- Popolcovou stredou preobliekali
mládenci do tureckých
uniforiem, aby sa v rámci tradície
navliekli do niečoho, čo by
inak v živote na seba nedali.
Takto preoblečení chodili obcou
od domu k domu, aby pripomenuli,
že končí čas veselosti,
zábavy, hodovania a pitia a
prichádza štyridsaťdňový pôst.
Dnes túto tradíciu udržiavajú
poväčšine vystúpeniami obecné
folklórne skupiny na rôznych
prehliadkach ľudových amatérskych
súborov. V Sekuliach je to
inak.
Detský folklórny súbor Sekulánek
nielenže pripomína podobné
tradície svojím vystupovaním
na podobných podujatiach,
oni idú ďalej ku koreňu
veci.
Každý rok, presne v nedeľu
pred Popolcovou stredou, sa vyparádia
„do tureckého pod šable“,
a takto vystrojení idú predviesť
riekanky a vinše obchádzajúc
obec Sekule takpovediac od
domu k domu.
Takých to „vinšovníkov“ ste
mohli stretnúť v obci v nedeľu 3.
februára. Samozrejme, že na podobnú
akciu by sotvaktorý rodič
pustil svoje ratolesti bez sprievodu
dospelej osoby.
O to, aby sa členom detského
súboru nič zlého pri ich obchôdzke
obcou nestalo, dohliadali
Jozef Slávik a Emil Maxian,
ktorý sprevádzal vystupujúcich
akordeónom.
Posledne menovaný by ale toho
mal vyše hlavy, strážiť noty i
členov detského folklórneho súboru
Sekulánek, no v hudobnom
sprievode mu na detskej harmonike
výdatne pomáhal Tomáš
Čulen, vnúčik organizátorov
tejto akcie Konštantína a Terézie
Kudlovcov.
I v tomto prípade platí dvojnásobne
príslovie, že jablko nepadá
ďaleko od stromu a malý
Tomáško sa začína javiť ako zatiaľ
síce malá, no predsa len perspektíva
do budúcnosti, čo sa
týka zachovávania tradícií ľudových
muzikantov pri podobných
akciách v našich obciach.
MARIANHOLENKA