Na sekulskej zabíjačke veselo po celý deň

Dedinský mäsiari sa mali čo obracať,
aby v tento zimný čas
zvládli nápor na ich prácu ku
spokojnosti celej dediny. Neraz
sa stalo, že ráno zabíjal mäsiar
sviňu na dolnom konci a poobede
zase na hornom.
Dnes je doba troška iná. Tradičnú
zabíjačku so všetkým, čo k
nej patrí, už zažijete akurát tak v
troch, štyroch dvoroch, a aj to
poväčšine iba raz do roka. V Sekuliach
sa pred pár rokmi rozhodli
ísť inou cestou, a to zorganizovaním
tradičnej dedinskej
zabíjačky s možnosťou priamej
ochutnávky a konzumácie zabíjačkových
špecialít.
Tak tomu bolo i v sobotu 26.
januára, keď miestny rozhlas od
rána zvolával obyvateľov a i
návštevníkov obce, v pravej
„Sekulskej záhoráčtine“, na
vzhliadnutie tejto ľudovej atrakcie,
či ako sa dá nazvať verejná
zabíjačka.
Organizátori akcie, zgrupovaný
„ z tých najkrajších Sekulských
chuapcú a chuapú“, už od
skorého rána, v podstate ešte za
tmy zakurovali pod kotlami, aby
o ôsmej hodine, kedy sa mala
začať oficiálna časť zabíjačky,
bolo všetko ako má byť. Čiže voda
nesmela vrieť ani príliš veľa a
ani málo, pretože podľa vyjadrenia
mäsiara Petra Ježka by bola
vhodná akurát tak na oholenie
seba samých a nie na obarenie
hlavnej aktérky, čiže svine.
Tú čakal dosť nepríjemný
osud. O ôsmej to pred Kultúrnym
domom v Sekuliach vyzeralo
ako pri udeľovaní cien vo filmovom
priemysle. Fotoaparáty
v rukách návštevníkov akcie
blýskali záber za záberom, kamery
nehlučne natáčali priebeh
zabíjačky... Chýbal už len povestný
červený koberec.
A kto sa už dosť vynadíval na
prácu mäsiara a bola mu väčšia
zima ako znesie, tak ten sa išiel
zohriať do kultúrneho domu,
kde si mohol špeciality „Sekulskej
zabíjačky“, spracované deň
pred tým, zakúpiť a vychutnať.
Ako sme sa mali možnosť presvedčiť
na vlastné oči a aj uši,
tak chutilo všetkým. Bolo vidieť,
že „itrničky, jelítka, tuačenka a
aj karminové zelé“ sú pripravené
naozaj tak ako sa patrí, aby
chutili. Malá výčitka bola iba v
tom zmysle, že keďže sobotné
doobedie bolo mimoriadne
chladné a návštevníci akcie sa
chceli zohriať horúcim „ovarom“,
ten bol k dispozícii až po
spracovaní sobotňajšej zabíjačky,
čiže poobede.
Aby bola i v sále KD stále dobrá
nálada, o to sa starala miestne
hudobné duo „raz,dva,tri...“ a v
rámci hesla „nielen jedlom je
človek živý“ prizvali organizátori
akcie na sobotňajšie poobedie
ľudový umelecký súbor z Trnavského
regiónu, z Dolnej Krupej
fungujúci pod hlavičkou „Krupanskí
črpáci“, ktorý predviedol
hudobné scénické pásmo s názvom
„Slovenská zabíjačka po
Krupánsky“ v choreografii Jozefa
Slobodu.
Samotní vystupujúci ale aj organizátori
akcie svorne zhodnotili,
že základ takej ľudovej akcie
akou je zabíjačka, je v podstate
rovnaký čo sa týka zvykov ale i
receptúr na špeciality. Či už v
Trnavskom regióne alebo regióne
Záhoria.
Záverom možno vyjadriť presvedčenie,
že v Sekuliach sa
vďaka nadšencom ľudových a
kultúrnych zvykov zoskupených
hlavne okolo dvoch osôb - Jozefa
Húšeka a Konštantína Kudlu
netreba obávať o zaniknutie
ľudových tradícií a zvykov, ktorými
po stáročia žili naše obce a
dediny.
Za pravdu nám, ale hlavne organizátorom
akcie dali bratia
Michalovský z Brodského spolu
s manželkami, ktorý na otázku,
čo ich na túto akciu prilákalo a
hlavne aký je ich názor na zachovávanie
takýchto ľudových
tradícií, svorne odpovedali: „Prilákalo
nás hlásenie nášho rozhlasu.
Keďže sme presvedčení, že v
Brodskom sú najlepšie zabíjačkové
špeciality, tak sme prišli
ochutnať a zhodnotiť i tie Sekulské.
O nich teraz môžeme povedať,
že sú takmer také dobré ako
naše.
A zvyky a tradície? Je dobré,
keď sa na dedinách takéto tradície
zachovávajú, na dôkaz čoho
sľubujeme že prídeme i na budúcoročnú
„Sekulskú zabíjačku“.
MARIAN HOLENKA