Čím Koválovec láka?
Starostka Valéria Kudláčová pozná
odpoveď: „Láka okolitá nedotknutá
príroda. Krásne lesy,
lúky, veľké stáda danielej, srnčej,
diviačej zveri, výnimočné
pohľady, pekná priehrada s
možnosťou rybolovu na kapry či
tolstolobiky. Máme tu veľkú vinohradnícku
osadu, s vinohradníckymi
domčekmi. Bývajú
tam rôzne kultúrne akcie, veselice,
či hurbánkovské slávnosti,
ktoré organizujeme spolu s Radošovčanmi,
lebo sú to spoločné
vinohrady. Robíme ukážky remesiel.
Začíname s novinkami,
zabíjačkami, rôznymi športovými
akciami, diskotékami, veselicami.
Snažíme sa robiť čo
možno najviac pre zatraktívnenie
Koválovca...“
Koválovec – dnes
Keď bol Koválovec zánikovou
obcou, občania sa sťahovali za
prácou do Senice, do Skalice...
Dnes sa mladé rodiny opäť vracajú.
Za posledných päť rokov
tam postavili päť nových rodinných
domov. Záujem o stavebné
pozemky rastie.
Starostka Valéria Kudláčová je
na čele samosprávy od roku
1998. Predtým bola poslankyňou
obecného zastupiteľstva, od roku
1980 je popri zamestnaní
ekonómkou Obecného úradu v
susedných Radošovciach. Čo
považuje za úspechy Koválovca?
„V roku 1999 sme splynofikovali
celú obec. Keďže nám stále
rušili autobusové spoje, vybudovali
sme za 5 miliónov korún
spojnicu s obcou Chropov. A
dnes sa občania dostanú do
mesta na všetky pracovné smeny.
Pracujú v INA Skalica, v
Poľnohospodárskom družstve v
Radošovciach, i v Delphi Senica....
Splynofikovali sme aj
všetky obecné budovy, opravili
fasády po povodniach v roku
2003.“
Starostka hovorí žartom:
„Sme dedina na konci sveta,
kam príde autobus a otočí sa.“
Pritom vie, že samospráva pod
jej vedením sa usiluje občanom
vychádzať v ústrety.
Plány a zámery, túžby a ciele
Hlavným cieľom v Koválovci je
do budúcnosti je vybudovať kanalizáciu,
prípadne vodovod v
rámci „Združenia Viesky,“ spolu
s ďalšími obcami. Združenie
vzniklo, aby mohli čerpať prostriedky
z európskych fondov.
Vodovod zatiaľ nemajú. Len
vlastné studne. Kanalizácia
chýba. Sú len výpusty do kanálov.
Perspektívu pri investícii do
životného prostredia vidia v Koválovci
tiež v spolupráci s fondami
od susedov z Rakúska. Veď
„odkanalizovanie“ Koválovským
potokom do priehrady,
alebo riečkou Chvojnica do Moravy,
ohrozuje svojimi dosahmi
aj hraničnu rieku.
Ekológia
V rámci združenia Viesky podali
Koválovčania aj projekty na
nakladanie so separovanými
odpadmi. Obec má vypracovaný
plán sociálneho a hospodárskeho
rozvoja. Chce predložiť na
ministerstvo financií žiadosť o
dotáciu na verejné osvetlenie
na spojnici s Chropovom, zrekonštruovať
pre mládež vodnú
nádrž, vybudovať nové ihrisko,
nové chodníky.
Dlhodobým a perspektivným
je záujem Koválovčanov i tamojších
chalupárov o agroturistiku
spojenú s remeslami, krojmi,
výrobou tradičných koláčov,
syrových špecialít. Všetko prepojené
s vychádzkami na koňoch
do malebnej prírody.
MILANSOUKUP
DOBRÉ MENO ROBIA ĽUDIA
Mnohí chalupári, ako Štefan
Májek, obci pomáhajú. Prijímajú
v obci už trvalé občianstvo.
Hasiči si nevedia úspechy predstaviť
bez Tokošovcov, Pukančíkovcov
či Hrnkovcov, Spolok
starých remesiel bez Františka
Zvaríka, Miroslava Nováka, Mariána
Tokoša. Poľovníci v Poľovníckom
združení Raková bez
spolupráce s kolegami z Chropova
a Chvojince. Hokejbalistov
dopredu ťahá Patrik Renováček.
O kvalitu trdelníkov sa snaží rodina
Hrnková, nad kvalitou výroby
špecialít z Koválovca, Záhoráckých
syrových korbáčikov,
bdie Veronika Vávrová
Za čím ísť do Koválovca?
Projekty za 300-tisíc korún, ktoré
myslia na budúcnosť chcú bez
potreby úveru v Koválovci iba
tohoto roku zaplatiť z vlastných
príjmov.
Zámery v agroturistike na realitu
menia aj jednotlivci. Ľudovít
Čambala do jari dokončí boxy
pre kone, a časť bude mocť prenajať
ľuďom túžiacim po jazde
na koňoch.
„Je tu dosť aj nových rodinných
domov, v ktorých bývajú len rodičia
a deti odišli do miest. I chalupári
sú ochotní niektoré svoje
domy prenajať. O budúcnosť rekreácie
u nás sa nebojím ani v
súvislosti s priehradou. Tá je
však zatiaľ v extraviláne,“ konštatuje
starostka V. Kudláčová.
Štartujú s novinkou
Pre reklamné agentúry z Bratislavy
chystajú v Koválovci už
čoskoro atrakcie s tradíciami:
„Prvú akciu máme 9. februára.
Zabíjačku spojenú s posedením
pre dôchodcov, i s vtipnými
scénkami.
A 15. februára organizujeme čosi
podobné pre reklamnú agentúru
a pracovníkov bánk z Bratislavy.
Tam však už bude uzavretá spoločnosť.“
Nazánik zabudnúť
Koválovec, zdá sa, prestal byť
zánikovým. Vinohradnícke
slávnosti, strelecké preteky, požiarnické,
hokejbalové súťaže,
športové hry pre deti a mládež,
rozvíjané tradície, realizované
plány, nové projekty a investície
dávajú obci aj vďaka samospráve
a tamojším ľuďom nové agroturistické
perspektívy.
(MS)
PERSPEKTÍVY AJ TRADÍCIE
Koválovec
podľa kováča
Kedysi bol súčasťou panstva
z hradu Branč, keď bol jeho
vlastníkom Stibor so Stiboríc.
Neskôr patril k Holíču.
Prvý názov bol Kis-Kovalov
(Malý Koválov) podľa Kovala
– kováča. Dnes je Koválovec
jednou z najmenších obcí na
Záhorí, s perspektívou - byť
nielen zázemím pre chalupárov.
Odtlačok pečatidla z
roku 1617 je aj základom erbu
Koválovca.
PERSPEKTÍVY
AJ TRADÍCIE
Raritou –
obecný šenk
„Ako jediná obecná samospráva
v Skalickom okrese
prevádzkujeme vlastný
hostinec. Žiaden podnikateľ
nemal oň záujem, no občania
oň nechceli prijsť. Nuž
ho v rámci podnikateľskej
činnosti prevádzkujeme.“
Komentuje starostka jednu z
výnimočností Koválovca.
„Nie je stratový, ani bohvieako
ziskový, ekonomika taká
vyrovnaná, tržba mesačne
do 90-tisíc korún. Nevarí sa
tam. Sú tam len cukrovinky,
pivo, nealko, nápoje a mrazené
výrobky. Sme radi, keď
nám tam aj partie z vinohradníckej
osady občas zavítajú
a zvýšia tržbu(smiech)...“
Investície do
spokojnosti?
Vlani v Koválovci zainvestovali
i do predajne potravín ,
ktorá je v majetku Jednoty
COOP Radošovce, veď mali
veľkú slávu, vysviacku prvého
kňaza, rodáka z Koválovca
(Milana Puškára – teraz
pôsobí v Rači). Upravili všetky
verejné priestranstvá a
parky, na čo vynaložili 60-tisíc
korún.
Za dotácie zo štátu a z vlastných
vymenili okná na budove
kultúrneho domu a obecného
úradu. To bolo 380-tisíc korún.
Zrekonštruovali verejné
osvetlenie, „Tu predpokládáme
z troch štvrtín úspory na
energiách oproti minulým rokom.
I na tieto práce sme dostali
dotácie od štátu - 150-tisíc
korún. Obec je odkázaná len na
dotácie, nakoľko jej príjmy nepostačujú
na investičné akcie.“
Ako to starostka Valéria
Kudláčková robí, že sa obci darí
získať peniaze od štátu? Recept
je vraj jednoduchý: „Chodím
často prosiť, a som neoblomná.
Keď ma jednými dverami
vyhodia, druhými vojdem
