Na skalickom ľade si to užíva aj
bojovný útočník s dobráckym
srdcom Martin Hollý. A keď si
dá dolu prilbu, oči tohto 21.
ročného barančeka (nar.
18.4.1986) sa rozžiaria. Kto je on
a aký je? Kto je ten chlapec,
ktorý toho toľko znesie? Obrnený
voči kritike a otvorený
voči pozitívnej a konštruktívnej
rade. Je zasnený? Je prítomný.
Je dobroprajný? Hokejový
človek s dobráckou dušou
priateľskosti. Kto je Martin
Hollý?
Patrí k smieškom, nie k tým,
čo horekujú a lamentujú nad
svojím životom, či osudom.
Povahou je optimista, patrí k
ľuďom spoločenským a veselým.
Po hokejovom tatkovi ho
volajú Miloš. Čím nepohrdne?
Okrem čokolády všetkých foriem
a tvarov určite smiechom,
dobrou zábavou a humorom.
Radosť a vnútorné
šťastie si vychutnáva naplno a
nechá ním opájať aj druhých.
Tak to je, keď vidíte rozžiareného
a spokojného skalického
útočníka s číslom štyridsaťdeväť
na drese. Užil si svoje
chvíľky slávy ako kapitán
bronzového skalického dorastu
i ako pevný pilier striebornej
juniorky. Jeho radosť býva
bezmedzná a spontánna. Dalo
by sa povedať, že vás až prekvapí.
Je tajomný, ale jeho šibalské
uhlíky v očiach ho prezradia,
že je človek zábavičky a
veselej pohodičky. Martin Hollý
podal ruku svojej hokejovej
voľbe a vychutnáva si ju ako sa
len patrí.
Aký si ty, podľa seba, typ
hráča, hokejistu?
- Snažím sa byť technický a
ako center rozhadzovať tie puky.
Pôsobíš v slovenskom seniorskom
hokeji, čo ti dáva?
- Dáva mi určite toho moc a
hlavne veľa kamarátov, s ktorými
si užijem kopec srandy a
zážitky, ktoré by som asi normálne
nikde nezažil. Buď by
som bol niekde na intráku v
škole alebo tak, takže určite veľa.
Aká je podľa teba úroveň
slovenskej extraligy? Ty si sa
uchytil pomerne mladý.
- Myslím si, že úroveň extraligy
od minulého roku veľmi
stúpla. Je tu veľa vyrovnaných
tímov, teraz sa tak vlastne
kryštalizuje tá prvá osmička a
tie tímy sú veľmi vyrovnané,
že ešte sa to môže hocijako zamotať
do toho play - off.
S akými ambíciami vstúpila
Skalica aj s tvojím hokejovýmvzorom
Žigom do tejto
sezóny?
- Cieľom je jednoznačne play
- off a nechceli by sme skončiť
hneď v prvom kole. Umiestniť
sa do piateho miesta by nebolo
zlé.
Aké boli tvoje predsezónne
predsavzatia, ako by si chcel
pomôcť mužstvu?
- Chcel by som sa hlavne dostať
do základu. Zo začiatku
som dostal dôveru, no postupne
som ju strácal, lebo sa mi
nedarilo strelecky. Akýsi útlm
na mňa prišiel, verím však, že
sa z neho dostaneme. Hrávam
s mladými chalanmi, s ktorými
si rozumiem. Myslím si, že
sme taká dravá päťka.
Aké sú vaše úlohy, keď sa
dostanete na ľad?
- Hlavne nedostať gól. Sme
tam na to, aby sa tie prvé dve
päťky vydýchali. My tam sme
hlavne nedostať gól a potrápiť,
ponaháňať tých súperov, aby
sa unavili.
Vždy si hrával na poste
útočníka?
- Áno už od malička. Ani neviem,
či som si ho vybral sám,
zdá sa mi, že mi tréner určil
tento post a už mi to ostalo.
Vždy som mal rád takú technickú
hru dopredu a moc som
nebránil (úsmev).
Kedy prišlo k tomu, že si s
hokejom začal?
- K hokejou ma priviedol
otec, keď trénoval s pánom
Rampáčkom juniorku a vždy
po tréningu ma vytiahol na
ľad, aby som chvíľu pokorčuľoval.
Takto nejak to začalo. Otec
prišiel do Skalice za hokejom
(Miloš Hollý - obľúbený hráč
Skalice počas účinkovania v
prvej lige prišiel zo Slovana,
neskoršie okúsil aj mládežnícky
trénersky chlebík - pozn.
autora). Prišiel za hokejom a už
sme tu zostali. Bývali sme najskôr
v Skalici a teraz máme rodinný
dom vo Vrádišti.
Otec ti aj radí do hokejového
života?
- Radí mi, aby som do hokeja
dával všetko čo vo mne je. Aby
som sa nespoliehal, že mám
flek istý a hlavne, aby som stále
korčuľoval a strieľal.
Aký hokejmášrád?
- Rád si pozriem NHL, ale
hlavne tie zostrihy. Keď tam je
dobrá muzika a ukázané tie
najlepšie zákroky, najlepšie góly
a podobne.
Čo ťa baví okrem hokeja?
- V lete som chodil na spinning
a do posilovne a potom
rôzne športy. V Skalických horách
sme hrávali volejbal, ak sa
dá, tak často plávam. Veľmi rád
hrám beach volejbal, sem tam
tenis, ale ten mi moc nejde
(úsmev). A určite futbal.
Mášrád aj adrenalínové veci?
- Určite, no ešte som žiadny
takýto šport nevyskúšal. Určite
však chcem vyskúšať bange
jumping a skok s padákom,
prípadne vodný slalom.
Ačomimošportových aktivít,
čo by si na seba prezradil?
- Určite spoločenský a rád sa
zasmejem. Rád si vyjdem na
diskotéku, alebo len tak si sadnúť
niekam s chalanmi.
Aké sú tvoje hokejové ciele,
sny?
- Chcel by som raz pomôcť
Skalici k extraligovej medaile.
Udržať sa u hokeja a stále vyhrávať.
Chcem zostať pri hokeji,
ale čo bude v budúcnosti, tak
to ešte vôbec netuším.
Skromne a s pokorou bez pompéznosti
vlastnej nezdravej
sebeckosti a egoizmu. Viac potichu,
no s väčšou razanciou našľapujete
s tými, ktorí nepotrebujú
prílišný boom a obdiv okolo
svojej osoby. Údiv prítomnosti
v záblesku každého gesta.
MONIKAKUŠNIEROVÁ
