Taktiež stihol i premiéru v reprezentácii
SR do 18 rokov. Viac o tomto
mladíkovi sme sa dozvedeli v
rozhovore, ktorý nám poskytol po
príchode z ruského Petrohradu, kde
sa zúčastnil medzinárodného turnaja
V. Gra-natkina ako člen repre
SR 18.
Michal, ako si sa dostal k futbalu?
Začínal som s tenisom, ale po roku
ako neperspektívny som skončil.
Vtedy ma oslovil tréner František
Vašíček, aby som to skúsil s
futbalom. Kategóriu žiakov som
odohral v Skalici. Po polovici sezóny
v doraste som išiel na hosťovanie
do Interu, kde som hral za ligový
mladší i starší dorast, kde si ma
vybral tréner Bôbik. Po roku v Interi
mi licenčný manažér Jaroslav
Foltín ponúkol možnosť prestúpiť
do Liberca, čo som po porade s rodičmi
aj využil. Odišiel som s Libercom
na sústredenie, po ktorom sa
tréner vyjadril kladne. Taktiež medzi
funkcionármi Liberca a Skalice
prišlo k rýchlej dohode a prestup sa
uskutočnil.
Ako Ťa prijali v Liberci?
Veľmi dobre. Už v prvom prípravnom
stretnutí som dal 3 góly a
kolektívu ma prijal. Aj s trénerom
Štolom vychádzam dobre. Padli
sme si do oka s Jankom Vlaskom,
ktorý hráva za mužov Liberca a spolu
sme v reprezentácii, v ktorej by
sme chceli byť čo najdlhšie.
Dostával si príležitosť aj v majstrovských
stretnutiach ?
Nastupoval som pravidelne, i
keď strelecky sa mi nedarilo, dal
som iba 2 góly. Tomu zodpovedá i
postavenie v tabuľke, zatiaľ ôsmy,
cieľom je však 5. miesto.
Ktorí tréneri ti dali najviac pre
futbal ?
V prvom rade F.Vašíček, pre jeho
ľudský prístup. Z odborného hladiska
J. Mrva a v Interi Seničan Jozef
Šajánek, ktorý mi dal z futbalu
najviac. On ma doporučil do reprezentácie.
S ním som stále v kontakte.
Akémášambície, vzory?
Po skončení ročníka by som si
chcel vybojovať miesto do mužstva
dospelých, i keď som ešte dorastenec.
Mojími vzormi sú Didier
Drogba a Ruud van Nistelroy .
Bol simaturnaji v Rusku, ako to
tamdopadlo?
Ako týmu sa nám nedarilo, vypracovali
sme si veľa šancí, ale sme
ich nepremenili. Osobne som so
sebou spokojný, odohral som tri
stretnutia v základe, raz som striedal
a dal som víťazný gól proti Fínsku.
Na záver nášho rozhovoru tento
sympatický a skromný mladík povedal:
„Nezabudnite napísať, že
ďakujem svojim rodičom, ktorí
ma v mojej záľube podporovali a
stále podporujú.“ My to s radosťou
robíme a veríme, že radosť Elene
a Michalovi Jakubkovým bude
robiť i mladší syn Adam, ktorý sa
vrátil do skalického dorastu z Ružomberka.
Michalovi želáme pevné
zdravie a veľa úspechov, aby v zahraničí
šíril dobré meno Skalice a
skalického futbalu. MIRO MACA
