Hlavnými aktérmi sú šikovné
deti, ktoré svoje talenty herecké,
hudobné i spevácke vedia
uplatniť na oslavu Božiu, ale aj
pre potešenie blížnych i seba
samých. V Radošovciach sa vedia
pre túto nádhernú pobožnosť
nadchnúť viacerí ľudia. Deti zo
spoločenstva „Rodzina veseuá“
zabúdajú na útek do virtuálneho
sveta cez počítače a videohry,
aby v priamom prenose zahrali
výnimočnú udalosť spred vyše
2000 rokov. Veľké srdce do tejto
pobožnosti dávajú stredoškoláci
i vysokoškoláci, ktorí neustálymi
nácvikmi cibria trpezlivo
talenty detí. Krajčírky šijú
blankytné kostýmy s anjelskou
hebkosťou, kulisári dajú svojej
fantázii nebeskú jemnosť, hudobníci
ladia nástroje, aby krásnymi
koledami rozochveli struny
ľudského srdca... A keď nastane
ten okamih, aby sa to vlialo
do jedného celku, radosťou je
zaplavené nielen obecenstvo,
ale aj samotní aktéri.
Tento rok sa Jasličková pobožnosť
niesla v znamení svätých.
V úvode sv. Metod zaspieval litánie
k svätým, ktorí nám vzápätí
pokorným úklonom i úsmevom
ukázali svoje atribúty. Kráľovské
koruny, biskupské berly,
chudobný odev či jednoduchý
plášť, dotvárali spoločenstvo
Božích priateľov, ktorí požívali
nebeskú radosť v nebi až dovtedy,
kým nezistili, že sa stratilo
Božie dieťa. Približne 50 „svätých“
a chór anjelov sa pustil do
veľkého pátrania. Hľadalo sa v
izbe biskupa sv. Vojtecha, patróna
hasičov sv. Floriána, patróna
vodičov sv. Krištofa, Alberta Veľkého,
Heleny i Agnešky a iných
svätých, ale márne. Aj nebeská
SBS-ka, t.j. anjeli, prekutali
každý kút až im horeli krídla.
Sv. Tomáš následne zvolal mimoriadnu
poradu a postupne si
všetkých svätých preveroval. S
nebeskou rosou na čele sa napokon
Jezuliatko našlo u sv. Terézie,
ktorá si ho na malý okamih
chcela privlastniť. Nájdením
Božieho daru si vydýchli všetci
svätí a tak mohlo nastať v nebi
veľké jasanie.
Detský hlas malého dievčatka
i chlapca zvestovali piesňou radosť
tichej noci a ostatní speváci
i hudobníci dotvárali vianočnú
atmosféru koledami. Potom
sa prišli pokloniť i tí najmenší
básňami a piesňami. Salvy radosti
sa zakončili krojovanými
koledníkmi, ktorí v doprovode
harmoniky, fujary i ozembuchu
zanôtili „Vykročme do kroku...“
Nuž vykročme do kroku, kým
nie je neskoro aj my a snažme
sa radosť, pokoj a lásku Božieho
dieťaťa zviditeľňovať v každodennom
živote po celý rok 2008.
(MM)
